Podľa architektonického návrhu ručne vydlabali slnko do lepených dvojkrídlových dubových dverí, vysokých asi 2,5 metra a vážiacich 250 kilogramov. „Pre dvoch chlapov je to práca asi na desať dní,“ hodnotí M. Polák, ktorý dvere vytvoril spoločne so svojím žiakom Robertom Žitným. „Používame len štyri dláta, aby sochárska kresba bola zachovaná v jednom štýle. Chcem presvedčiť navrhovateľov, aby sme stred slnka ešte doplnili malým detailom - ale nebudem prezrádzať akým.“
Miroslava Poláka sme nedávno videli na sochárskom sympóziu v Podhájskej. Po jeho skončení ešte vytvoril pred vstupom do areálu dvojmetrové slnečné hodiny z 5 720 kúskov drobnej keramiky, ku ktorým postavili aj jednu drevenú sochu. Na doterajších ročníkoch sympózia ich vzniklo celkom 36. Dvoch zo sochárskej partie z Podhájskej (Miroslava Poláka a Jozefa Bartu) pozvali do Chorvátska, kde budú pôsobiť v kolektíve tvorcov súsošia v životnej veľkosti Posledná večera Pánova. Nebude to prvé dielo s náboženskou tematikou - aj nad výrobou „slnečných dverí“ bdela soška patrónky Slovenska - Panny Márie.
„Je z umelého kameňa, ďalší dvaja tunajší podnikatelia dodajú ešte podstavec a materiál na skalku pred sochou. Dohodli sme sa, že ju spoločne venujeme obci Vlkas. Myslím, že každá umelecká generácia by mala niečo odovzdať obci a cirkvi. Na okolí je mnoho podobných artefaktov, ktoré potrebujú opravu. Pomaly sa cítim ako výtvarník žitavskej doliny.“
M. Polák vyrastal vo Vlkase, rodičovský dom na okraji obce pri mlyne si upravil na ateliér. Motívy domova stvárnil okrem iného v kolekcii 25 plakiet zo Žitavskej doliny pod názvom Ruže rodnej zeme. Vyhotovil dve série, jedna je v poľnohospodárskom múzeu v Nitre.