Textár a básnik Kamil Peteraj považuje za najväčšie ocenenie úprimnosť poslucháčov. „Teší ma, keď mi niekto povie, že po vypočutí mojich textov sa príjemne naladil, alebo ho povzbudili moje básne,“ povedal Peteraj minulý pondelok v štúdiu DAB v Nitre. „Chvála je len druh opovrhnutia. Je to výrok gréckeho filozofa Plutarchosa a ja sa ho držím. S Jankom Lehotským si niekedy zapíname úprimnomer. To je vtedy, keď je chvály akosi priveľa. Úspech je veľmi relatívny.“
Peteraj býva na vidieku a rád chodí na prechádzky, kde nachádza inšpiráciu. „Nedokážem písať prózu. Dlho vysedávať a písať príbehy – to nie je moje. Jednoducho, nemám plechový zadok,“ hovorí autor hudobných textov k muzikálu Adam Šangala, ktorý uviedlo nitrianske divadlo.
Keďže absolvoval konzervatórium, dokáže písať texty aj na noty alebo opačne. S Mariánom Vargom sa mu stávalo, že mu zapískal melódiu do telefónu a on dodal slová. Borisa Filana za konkurenta nepovažuje. V poslednej dobe si vraj často telefonujú. „Voláme si aj päťkrát týždenne. Digitálne volania obmedzujeme. Dlhšie rozhovory vedieme cez klasický analógový telefón. Je to príjemnejšie a pohodlnejšie ako mobil.“
Vo svojom dome sa často stretáva s priateľmi. Tridsaťjeden rokov je šťastne ženatý s lekárkou, ktorú vraj má rád aj preto, lebo mu nechodí do pracovne, nekontroluje, čo píše a nie je jeho obdivovateľka. Majú dvoch synov. Jeden je právnik a druhý prekladateľ a tlmočník.
Na stretnutí v Nitre, ktoré zorganizoval Literárny klub Janka Jesenského, Peteraj debatoval tiež o súčasnej kultúre, médiách a spoločenskej klíme. Nenechal sa dlho prosiť a zarecitoval aj niektoré zo svojichbásní.
