Nitrianke Ľudmile Šišákovej nerobí problém zapamätať si aj tristo telefónnych čísiel. Túto schopnosť už využila ako spojovateľka na klokočinskej poliklinike. Po zrušení ústredne v roku 2002 však zostala bez práce. Nájsť si iné miesto bolo nemožné – pani Ľudmila je totiž takmer nevidiaca. Pomocnú ruku jej podal nitriansky mestský úrad, kde nastúpi 1. júna na oddelenie prvého kontaktu ako spojovateľka. Zriadené tu má byť pre ňu chránené pracovisko.
Okuliare nepomohli
Problémy so zrakom sa prihlásili, už keď bola Ľudmila malá. „Na základnej škole som musela sedieť v prvej lavici, ale aj tak som na tabuľu dobre nevidela. Lekári si mysleli, že sa môj stav zlepší nosením okuliarov. Ukázalo sa však, že je to nereálne. Zistili totiž, že mám praktickú slepotu, degenerujú mi sietnice,“ hovorí pani Ľudmila, ktorá sa túto strašnú správu dozvedela v čase, keď už bola vydatá.
„Môj stav sa začal rapídne zhoršovať po pôrodoch (synovia dnes majú už 28 a 26 rokov). Zrejme by to bolo lepšie, keby som rodila cisárskym rezom, ale to mi vtedy nikto nepovedal,“ vracia sa do minulosti Nitrianka, ktorú vzápätí čakalo ďalšie sklamanie. Jej manžel podal žiadosť o rozvod. Ľudmila netají, že jej vtedy chodili po mysli tie najčiernejšie myšlienky. Postupne sa však so svojím osudom vyrovnala. Neskôr sa jej narodila dcéra Janka, ktorá je dnes jej veľkou oporou. „Mám šťastie, že sa od 1. triedy dokáže sama učiť, nikdy som ju nemusela naháňať. Teraz je už ôsmačka - na polročnom vysvedčení mala jednotky a len tri dvojky,“ chváli ju mama.
V domácnosti pomáha Ľudmile okrem dcéry aj asistentka, ktorú má k dispozícii na tri hodiny denne. „Keď som ešte mala lepší zrak, chodila som sama aj nakupovať. Viackrát sa mi veru stalo, že ma oklamali a zle mi vydali. Alebo som zabudla v predajni tovar a nikto ma na to neupozornil. Keď som to zistila, bolo mi trápne sa vrátiť...“
Hrá kolky aj strieľa
Napriek svojmu handicapu žije Ľudmila naplno, čo jej mnohí zdraví môžu závidieť. Angažuje sa v Únii nevidiacich a slabozrakých, chodí na recitátorské súťaže Mateja Hrebendu (v celoštátnom kole tento rok vyhrala prvé miesto v prednese poézie), predsedá Športovému klubu nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska. Športu sa venuje aj aktívne – jej záľubou sú turistika, kolky a streľba. „Hráme podľa našich špeciálnych pravidiel. No napríklad streľba je dosť náročná. Orientujeme sa výlučne podľa sluchu - pomáha nám zvukový navádzač, na ušiach máme slúchadlá,“ vysvetľuje.
Depresii nepodlieha
„Rozpad sietnice sa nedá vyliečiť, len spomaliť. Rovnakú diagnózu má aj môj brat. Viem, že sa to časom zrejme zhorší, môžem úplne oslepnúť. Teraz vnímam ľavým okom aspoň svetlo, na pravom mám zvyšok zraku. K problémom so sietnicou sa navyše pridal zákal. Pred časom mi obe oči operovali, za čo sa chcem poďakovať pani primárke Murgašovej.“
Ľudmila hovorí, že je so všetkým zmierená. „Nesmie ma to ubíjať, musím normálne žiť. Robím všetko, čo aj druhí, aj keď takmer vôbec nevidím. Depresii už nepodlieham. Aj keď musím priznať, že ma i dnes veľmi zamrzia netaktné poznámky. Napríklad nedávno som išla po meste a náhodou som sa o niekoho šuchla – zareagoval otázkou, či som slepá... Zrejme si to však neuvedomil, pretože nenosím okuliare ani bielu paličku.“
Na prácu sa teší
Z vyše sedemtisícového invalidného dôchodku si toho Ľudmila veľa dovoliť nemôže. „Hoci bývam len s dcérkou, nevystačí nám to po zaplatení nájomného a liekov ani na stravu. Občas mi pomôže najstarší syn, mladší je nezamestnaný. Napríklad topánky som si naposledy kúpila pred tromi rokmi, špice už majú celé ohrkané... Dcéra túži študovať tanec na konzervatóriu, ale to zrejme finančne nezvládneme,“ otvorene hovorí Ľudmila. Aj preto je rada, že má opäť zamestnanie. „Pomohol mi ho nájsť viceprimátor František Baláž, s ktorým som sa na jar stretla na plese, organizovanom naším športovým klubom,“ prezradila. Na novú prácu sa teší, má však trochu strach z cesty. „Bola by som rada, keby boli kraje chodníkov pred mestským úradom vybielené, aby som sa mohla po vystúpení z autobusu lepšie orientovať,“ želá si Ľudmila.
Novinka: Dostávajte upozornenia na nové články v sledovanej téme e-mailom. Vyskúšajte novú funkciu a zapnite si odber.
Vyštudovala históriu - archívnictvo na Univerzite Komenského v Bratislave. Venuje sa najmä témam zo samosprávy, zdravotníctva, súdnictva. Do Nitrianskych novín prišla krátko po skončení školy. Vo voľnom čase si rada pozrie dobrý film.