Záujem o kúpu alebo prenájom pozemkov v záhradkárskych osadách je čoraz nižší. Záhradky dnes nie sú zaujímavé pre žiadnu vekovú skupinu, hoci krátko po revolúcii nastal rozmach v obchodovaní so záhradkárskymi pozemkami. Si-
tuácia sa však zmenila najmä vďaka slabej kúpnej sile, ale aj rastúcemu nezáujmu mladšej generácie.
Pozemky v záhradkárskej osade sa dajú získať pod cenu. „Ľudia dávajú svoje záhradky aj s vinohradom zadarmo, len aby im ich niekto udržiaval,” tvrdí Emil Štrba z nitrianskej realitnej kancelárie. „Ak si chce niekto kúpiť pozemok na oddych a rekreáciu, kúpi si ho aj s malým domčekom. Cena takého pozemku vo veľkosti asi šesť árov je potom približne 160-tisíc korún,” hovorí Emil Štrba.
Jeho slová potvrdzuje aj Štefan Jašo z nitrianskeho okresného výboru záhradkárov. „Najmä starší ľudia dajú svoje pozemky buď zadarmo, alebo hlboko pod cenu. Mali sme prípad, keď záhradkár prenajal na rok päť árov pozemku za dve tisícky.”
O cene vo veľkej miere rozhoduje lokalita, v ktorej sa záhradkárska osada nachádza. Záhradkári podľa Emila Štrbu počítali s tým, že z holej pôdy sa neskôr stane stavebný pozemok a jeho trhová cena rapídne stúpne.
V okolí Nitry vyrástli záhradkárske osady najmä na Lukovom Dvore, v Dražovciach, Hrnčiarovciach, Štitároch a na Borinke. Ich cena sa podľa pracovníka realitnej kancelárie Richarda Krčmárika pohybuje v rozpätí 200-600 korún na meter štvorcový. „Cena je vždy vecou dohody, stúpa, ak je na pozemku zdroj pitnej vody, ak je tam elektrina a plyn,” popisuje svoje skúsenosti s prenájmom a kúpou pozemkov v záhradkárskych osadách Krčmárik. Najlacnejšie záhrady sú údajne v Štitároch a v Párovských hájoch.
„Mladí sa radšej chodia zabávať s kamarátmi. Niektorí len posadia trávu a raz za mesiac ju pokosia,” myslí si 22-ročný vysokoškolák Juraj Slavík. Jeho rodičia majú pozemok v záhradkárskej osade na Chrenovej. Keď má voľno, rodičom na záhrade pomáha. „Pestujeme zeleninu a staráme sa o vinohrad. V lete si tam s priateľmi aj opekáme.”
„Záhradkári sú už dlhodobo vo vegetačnom pokoji,” ironicky popisuje súčasnú situáciu Štefan Jašo. „Ľudia žijú uponáhľanú dobu, nemajú čas ani financie. Stúpli ceny semien, postrekov aj náradia. Voda kedysi stála 60 halierov, dnes je drahšia o 22 korún,” sťažuje sa Jašo. „Napriek drahote sa však relax, pocit voľnosti a regenerácie síl v záhradke nedá vyčísliť peniazmi,” dodáva.
Prvenstvo patrí Borinke
Usídľovanie záhradkárov v oblasti Nitry má zaujímavú históriu. Úplne prvou osadou bola Borinka na Klokočine (ešte v čase, keď dnešné panelové domy neexistovali), Štefan Jašo je dodnes jej predsedom. Pôvodne mala 33 záhrad, dnes ich je vyše 80. Snahou pôvodných záhradkárov bolo dostať pozemky do takzvaného osobného užívania. Mesto sa rýchlo rozrastalo, v roku 1969 sa počet obyvateľov blížil k 40-tisícom. Podľa vtedajších zákonov mala stúpnuť cena pozemkov hneď, ako mesto oficiálne dosiahne tento počet obyvateľov. Borinka má aj iné prvenstvo: bola a je jedinou osadou, v ktorej sú od jej vzniku vysporiadané vlastnícke vzťahy.
Nie všetky záhradkárske osady boli rentabilné. Časť vznikala na smetiskách, typickým príkladom sú záhrady na nitrianskom Kyneku. V Štitároch sa podľa Štefana Jaša „pracovalo v roklinách a hlbokých zrázoch.”
