V situácii, do akej sa nie vlastnou vinou dostal Norbert Adamča, by sa zrejme nechcel ocitnúť žiaden futbalista. Dvadsaťpäťročný útočník na pohľadanie má za sebou mládežnícke kategórie Spartaka Trnava, bol dokonca reprezentantom Slovenska do 17 rokov, neskôr hrával druhú ligu v Šali a Piešťanoch a posledné tri roky si vyskúšal aj pozíciu legionára v drese treťoligového Kyjova na Morave. Dnes je však mimo hry, a hoci je od marca registrovaný ako hráč ŠK Močenok, o futbale v majstrovskom zápase sa mu môže do leta len snívať...
Čo sa vlastne stalo? Prečo Adamča, ktorý v príprave strieľal za piatoligový Močenok góly ako na bežiacom páse, zrazu nehrá? Tip s takouto témou sme minulý týždeň dostali do redakcie, a tak sme sa vydali po stopách zaujímavej futbalovej kauzy.
„Prvý kontakt s Močenkom sme mali ešte v novembri minulého roka,“ spomínal N. Adamča na časy sladkého nahovárania. „V januári začala zimná príprava a my sme sa dohodli na mesačnej skúške s tým, že ak obstojím, dohodneme sa aj na zmluve. Dlho išlo všetko ako malo, v deviatich zápasoch som strelil deväť gólov, hoci tréner Meszlényi mi dával iba 20-30 minút, maximálne polčas. Nedostával som toľko šancí ako ostatní a začal som cítiť, že tréner preferuje niektorých svojich hráčov.“ Udalosti nabrali rýchly spád v marci. Prvé dve kolá jari boli pre nepriaznivé počasie odložené a Adamčovi nepomohol ani príchod ďalšieho útočníka Rebru, ktorý funkcionári Močenku zrealizovali v hodine dvanástej. „Zrazu mi bolo povedané, že by bolo škoda, ak by som mal sedieť iba na lavičke. Mal som sa teda poobzerať po nejakom hosťovaní. Ozval sa mi treťoligový Neded, a hoci sme sa dokázali dohodnúť, na zväze sme zistili, že moje hosťovanie sa už nedá zrealizovať. V marci som totiž po príchode z Čiech ako voľný hráč bol zaregistrovaný do Močenka, a keďže podľa platných noriem sa môže najbližšia zmena dresu udiať až o pol roka, musel som zostať v Močenku. Vrátil som sa preto späť, no do toho prišla aprílová výplata za marec, ktorá bola na rozdiel od dvoch predchádzajúcich za január a február ďaleko od našej dohody. Logicky prišiel podľa dopredu pripraveného scenára konflikt a ja som zrazu zostal bez futbalu,“ opisoval Norbert svoje patálie. „Čo ma ale vtedy zarazilo tiež, bola skutočnosť, že hoci som do Močenku prišiel úplne zadarmo a nepýtal som si ani nič „na ruku“, pri rozhovoroch s Nededom si zrazu za moje hosťovanie zapýtali 25 tisíc korún. Nebolo to seriózne. Teraz teda sedím doma a čakám na leto, kedy budem z Močenku môcť odísť,“ ukončil skormútený Norbert Adamča svoje rozprávanie. ŠTEVO KORMAN
