Nitrianska galéria si pripomína 40. výročie vzniku sprístupnením diel významných slovenských autorov. Nie náhodou medzi nich zaradila aj výber z tvorby rodáčky z Nových Zámkov, nitrianskej sochárky Zuzany Marciňovej - Hetminskej. Koncom júna by bola oslávila 60. narodeniny, keby sa s ňou náhle nemuseli rozlúčiť jej najbližší 4. júla 2002.
Portréty, plastiky, figurálne kompozície, duchovno-meditatívne komorné skulptúry či artefakty s hudobnými motívmi tvoria súčasť reprezentatívnej výstavy autorkiných diel. Venovala sa aj komornej plastike a jej práce skrášľujú interiéry a exteriéry priamo v Nitre i širokom okolí. Medzi jej najvýznamnejšie diela patrí monumentálna plastika Zoborské listiny z roku 1111, ktorú realizovala v roku 1998 a je osadená pred budovou liečebného ústavu na Zobore.
„Zuzana Marciňová - Hetminská reštaurovala cenné historické a sakrálne olejomaľby a drevorezby. Súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie je aj Madona z Ďapaloviec, ktorú nedávno obdivovali znalci gotiky v SNG. Jej veľkoplošnú snímku nájdu návštevníci Nitrianskej galérie práve na Zuzaninej výstave. Autorka prezentovala diela poväčšine s tvorbou manžela, akademického sochára Milana Marciňu. Prvý a posledný raz vystavovali obaja spoločne s dcérami Danou a Vierou v Štúrove na jar v osudný rok 2002,“ vraví kurátorka výstavy Marta Hučková.
„Moja manželka venovala všetky sily práci a rodine, na verejnosti sa prezentovala málo. Bola až nadmieru skromná. Myslím, že z tvorby sa ľuďom prihovára manželkina lyrická duša. Pre mňa najvzácnejšie sú jej posledné diela. Tie by som za nič na svete nepredal. Nimi sa utiekala k myšlienkam o Bohu, o Kristovi alebo o bráne, ako prechode k „svetskému nebytiu“,“ vraví Milan Marciňa.
Na ušľachtilého, milého človeka a úspešnú akademickú sochárku Zuzanu Marciňovú - Hetminskú si uprostred jej vystavených diel v Salóne Nitrianskej galérie môžete zaspomínať do 16. mája.
Silvia Struhárová
