Šokujúca správa
Mária bola v pondelok 16. februára prijatá do nitrianskej nemocnice na odporúčanie gynekológa. Mala podstúpiť serkláž – zašitie krčka maternice. „V pondelok si ma však nikto nevšímal, až v utorok ma na moje naliehanie poslali na sono. Tešila som sa, lebo som ešte v pondelok cítila väčšie pohyby. Myslela som si, že sa dozviem pohlavie detí. No lekár mi povedal šokujúcu správu: sú mŕtve. Dodal, aby som si z toho nič nerobila, že som mladá a deti ešte mať budem...“
Ešte v ten deň napojili Máriu na infúziu, ktorá mala vyvolať kontrakcie, no nič sa nedialo. „Až v stredu som začala mať bolesti, krvácala som. Sestričky ma preto presunuli na pôrodnú sálu. Službu mal práve docent Mlynček. Asi o druhej nadránom skonštatoval, že sa neotváram (paradoxom je, že ma do nemocnice prijali s diag-
nózou, že sa otváram), preto budeme pokračovať až na ďalší deň. No práve vtedy prišli kontrakcie. Porodila som svoje mŕtve deti...“
Z pôrodnej sály Máriu previezli na šestonedelie. „Bolo to hrozné. Pri posteli som mala detskú postieľku, vaničku, prebaľovací pultík. Musím však povedať, že sestričky sa ku mne chovali veľmi dobre,“ dodáva so slzami v očiach mladá Nitrianka.
Prednosta kliniky:
Bol to spontánny potrat
Prednosta gynekologicko-pôrodníckej kliniky nitrianskej fakultnej nemocnice Miloš Mlynček hovorí, že je prekvapený mediálnou kampaňou okolo prípadu pacientky Podsklanovej. „Pri odchode z oddelenia neprejavila voči nám
žiadne negatívne stanovisko, rovnako ani jej otec, s ktorým som osobne komunikoval v noci, keď potratila.“
Prednosta tvrdí, že pacientka dostala už v deň prijatia do nemocnice (16. februára na obed) obvyklú liečbu. „Hneď v ten deň jej boli ordinované aj štandardné vyšet-
renia, odbery krvi a ultrazvuk, ktoré sa vždy robia v takýchto neakútnych prípadoch ráno,“ argumentuje docent Mlynček. „Keď ultrazvukové vyšetrenie potvrdilo, že obidva plody odumreli, pacientke sme vysvetlili ďalší postup. Upozornili sme ju, že plody nemôžu zostať v maternici dlhú dobu, pretože hrozí riziko infekcie a poruchy zrážania krvi. Sú tri spôsoby ako vyprázdniť dutinu maternice: klasická kyretáž (v 17. týždni sa robí len zriedkavo, lebo ide o rizikovú operáciu), cisársky rez a aplikácia liekov na vyvolanie kontrakcií. To je najšetrnejší spôsob. Pacientka s ním súhlasila. Prvá dávka išla do žily, no keďže nemala výrazný efekt, na ďalší deň sme lieky aplikovali priamo do maternice. Devätnásteho februára o 2.30 hodine pacientka spontánne potratila dva mŕtve plody, jeden mal hmotnosť 40 a druhý 50 gramov. Boli dlhé osem centimetrov. Aj s placentou boli odovzdané na histologické vyšetrenie.“
Prednostka kliniky hovorí, že ak by aj pacientke urobili vyšetrenie hneď v pondelok, na situácii by to nič nezmenilo. „Plody sa nevyvíjali normálne, preto došlo k ich spontánnemu odumretiu. Potvrdila to aj ich veľkosť a hmotnosť. V 17. týždni váži zdraví plod minimálne päťkrát viac a je minimálne dvojnásobne dlhší ako boli plody pacientky Podsklanovej.“
Na margo Máriinych slov, že ešte 16. februára cítila pohyby detí, prednosta poznamenal: „Žena, ktorá je po prvýkrát tehotná, cíti pohyby až v 20. týždni.“ Dodal, že v tomto prípade išlo o prvé tehotenstvo pacientky, ktorá užíva lieky. „Či mali podiel na odumretí plodov, nechám na posúdenie odborníka. Chcem pripomenúť verejnosti, že 10 percent tehotností končí spontánnym potratom bez akéhokoľvek pričinenia zdravotníkov. Priznávam však jednu chybu, ktorá vznikla u nás – po spontánnom potrate pacientka strávila jeden deň na izbe so ženou po pôrode. V tom čase malo naše pracovisko obsadené všetky lôžka. Súvisí to s tým, že z pôvodných 120 máme momentálne iba 75 postelí a niekedy ideme na doraz.“
Čakajú na výsledky
histologického vyšetrenia
Mária Podsklanová dodnes nevie, prečo prišla o svoje deti. „Zistiť príčinu odumretia plodov v 17. týždni je veľmi ťažké, pátra sa pomocou histologického vyšetrenia plodov, odberu krvi a genetického vyšetrenia. Keďže – ako som pochopil - pacientka už nemá k nám dôveru, pravdepodobne navštívi iné zdravotnícke zariadenie,“ konštatoval prednosta kliniky. „Je mi veľmi ľúto, čo sa stalo, no nemohli sme zabrániť tomu, aby plody odumreli. Žiadna liečba, žiadna operácia by nezmenila tento osud. Prijmeme kritiku erudovanú, fundovanú, no nie osočovanie nezmyslami. V posledných rokoch sme však zvyknutí, že čím väčšia nehoráznosť sa voči nám spustí, tým je okolo nej väčšia mediálna kampaň,“ dodal docent Mlynček.
„Svoj prípad som sa nerozhodla zverejniť kvôli sebe, ale kvôli ostatným mamičkám. Počkám si na výsledky histologických vyšetrení, a potom zvážim ďalší postup. No myslím si, že lekári budú vždy držať spolu...“ reaguje Mária.
Miriam Hojčušová