V trojpodlažnej budove na Štúrovej ulici v Nitre sa kedysi vyrábalo pletené oblečenie. Dnes patrí Slovenskej poľnohospodárskej univerzite (SPU), sídli v nej univerzitná knižnica. Po ukončení rekonštrukcie tu pribudne kongresová sála, učebne a študovne. Na treťom podlaží – v priestoroch, kto-
ré vznikli po vybúraní vzduchotechniky – sa uvažuje s galériou. Svoje práce by tu mohli vystavovať študenti.
„SPU kúpila objekt v roku 1998 od súkromnej firmy Luna za 27 miliónov korún. Ďalších približne 107 miliónov bolo doteraz investovaných do rekonštrukcie. Z pôvodnej stavby prakticky zostali len holé múry a nosné konštrukcie,“ hovorí Beáta Bellérová, riaditeľka Slovenskej poľnohospodárskej knižnice, ktorá zatiaľ funguje v provizóriu na prízemí. „Presťahovali sme sa sem v roku 1999. Priestory, v ktorých sme boli predtým, sme museli uvoľniť pre potreby novovznikajúceho krajského súdu,“ upresňuje riaditeľka.
Na bezpečnosť
dohliadnu kamery
Už o niekoľko mesiacov bude mať knižnica k dispozícii viac ako polovicu budovy. Len tri sklady na prízemí majú rozlohu 1500 metrov štvorcových. Pri dvojpodlažných regáloch sa predpokladá minimálna kapacita 700-tisíc knižničných jednotiek. Asi 50-tisíc titulov bude vyčlenených do tzv. otvoreného fondu, čitatelia si v nich môžu priamo zalistovať (dnes sa im kniha dostane do rúk až po vypísaní žiadanky, ktorú možno zaslať aj cez internet). Knižnica preto musí myslieť aj na ochranu pred zlodejmi. „Riešením budú kamery a špeciálne ochranné prúžky, vsadené do každej knihy. Podobný systém využívajú obchodné domy. V knižničných priestoroch budú namontované aj požiarne hlásiče, v interiéri sa použilo sklo s vysokou odolnosťou voči ohňu,“ dozvedáme sa od B. Bellérovej.
„Po dokončení exteriérov, interiérov a zariadení bude naša knižnica najmodernejšia na Slovensku. Štát do nej investuje takmer 200 miliónov korún,“ hovorí rektor SPU Imrich Okenka. S moderným vybavením korešponduje aj „futuristický“ vzhľad. Architekt ho dosiahol „priznaním všetkých konštrukcií“. Nezakryté zostalo aj klimatizačné potrubie, je súčasťou interiéru. „Keďže je tu klimatizácia, okná sa až tak otvárať nebudú,“ dodáva riaditeľka v súvislosti s hlukom a exhalátmi, ktoré majú na svedomí autá, prechádzajúce po priľahlom kruhovom objazde.
Titulov je veľa,
peňazí menej
Univerzitná knižnica je verejná, ročne jej služby využije asi 92-tisíc čitateľov. Nájdu v nej vyše pol milióna titulov, prioritou sú prírodné vedy, matematika, poľnohospodárstvo, ale aj jazyková a právnická literatúra.
„Ročne máme na ich nákup asi dva milióny korún, no minúť by sme vedeli aj desať,“ konštatuje riaditeľka. Medzi nákladné a žiadané patria najmä zahraničné vedecké časopisy, ktoré sú k dispozícii aj v elektronickej forme. U každého jedného sa ročné predplatné pohybuje vo výške niekoľkých desiatok tisíc korún. Univerzitná knižnica musí vzhľadom na obmedzený rozpočet veľmi starostlivo zvažovať, do čoho investuje. Kdeže sú tie časy, keď sa za voľné financie kupovala aj beletria, nakoľko ich nebolo kde minúť. Dnes je situácia presne opačná – titulov je na trhu veľa a peňazí málo...
Miriam Hojčušová
