Téma o macošskom postoji Mesta Nitra k športu ako takému, ako i k basketbalovému klubu ŠK K CERO SPU Nitra, rezonuje ďalej. Na niektoré slová viceprimátora Miloša Dovičoviča uverejnené v Nitrianskych novinách minulý týždeň tentoraz zareagoval opäť prezident klubu Roman Cerulík.
„Odvtedy, čo som vyzval zástupcov mesta k jasnému stanovisku, prešli dva týždne, inak sa nezmenilo nič. Na našu písomnú žiadosť o dotáciu zo septembra 2003 nám nebolo doteraz nijako odpovedané, mesto nám neposkytlo pomoc pri našej účasti v extralige, I. lige, v Slovenskom pohári a ani, čo je zarážajúce, v medzinárodnej súťaži a navyše argumentujú rôznymi zavádzajúcimi tvrdeniami ako, že žiadame na plat profesionálneho hráča - Čuroviča. V žiadosti o dotáciu, ak si ju niekto vôbec všimol, sú aj položky: cestovné, energie a rôzne réžie, propagácia, príspevok na regeneráciu, pitný režim, vitamíny pre hráčov a pod., takže nie je potrebné sa schovávať len za profesionálne platy, ktoré si vykryjeme, pokiaľ by sme dostali pomoc tam, kde by to malo byť automaticky pre Mesto možné. Ďalšou vecou, ktorou sa funkcionári mesta vysmievajú všetkým športovcom, je, že podľa mojich vedomostí, v 430-miliónovom rozpočte mesta na rok 2003 bol na šport určený 1 milión korún, čo je pár desatín percenta. Mám vedomosť, že v prvom návrhu bolo 2,7 milióna, ktorý sa skrátil na milión a ten nebol doteraz rozdelený. Dajú sa z 1 milióna financovať všetky športy v Nitre? Asi sotva. Ešte zaujímavejšie je, ak mám správne informácie, že zo 760-miliónového rozpočtu mesta na rok 2004 je na šport určených iba neuveriteľných 175 tisíc korún! Dobre čítate. Ja to považujem minimálne za neštandardné a netransparentné. Vo výdajovej časti rozpočtu som si tiež našiel 250 tisíc na projekty športovej haly, predpokladám, že na Klokočine, a s náväzným nákladom, odhadujem cca 250 miliónov korún. Myslím si, že keď má mesto na šport vyčlenených rádovo niekoľko stotisíc korún, tak asi je zbytočné ju stavať, keď tam nebude mať kto hrať, pretože všetky kluby podľa mňa postupne pri takejto politike mesta zaniknú! Ja za basketbal pri mojom vedení prehlasujem, že nemám záujem za takýchto okolností podporiť výstavbu novej športovej haly i preto, že SPU investovala niekoľko miliónov do rekonštrukcie vlastnej haly, kde sú podmienky v princípe vyhovujúce. Páni z mesta mali možnosť zachrániť halu Plastiky v stave, keď bola naša ženská hádzaná ešte na striebornej pozícii v lige, čo by určite bolo pre nich riešiteľné. Vtedy nevyriešili pár miliónov korún a teraz budeme mať na novú 250 a náväzne na opravy, údržbu a prevádzku niekoľko miliónov alebo desiatok ročne?“ pýta sa Roman Cerulík.
V prestávke sobotňajšieho basketbalového zápasu vyzval R. Cerulík zástupcov mesta na živú diskusiu na mikrofón pred divákmi. Prítomný viceprimátor Miloš Dovičovič hodenú rukavicu prijal, avšak zdôraznil: „Nemyslím si, že toto je korektný priestor na debatu, pretože sa cítim ako predvolaný pred tribunál. Nemám však problém sa napríklad stretnúť s pánom Cerulíkom v diskusnej relácii v nitrianskej televízii či rádiu,“ uviedol M. Dovičovič a vzápätí zopakoval predošlé argumenty Mesta o tom, že v prvom rade musí zabezpečovať povinnosti vyplývajúce zo zákona, a tak na šport veľa prostriedkov nezostáva. (Pozn. red.: Cerulík ponuku na diskusiu v éteri prijal a čaká na stanovenie termínu.)
Resumé? Ak sa R. Cerulík na basketbal kvôli nezáujmu Mesta „vykašle“, bola by to pre fanúšikov tohto športu v Nitre veľká škoda. Na vlaňajšej dekorácii bronzových medailistov sa osobne na palubovke zúčastnil aj primátor Ferdinand Vítek. „Ak si myslia, že nepodporia tento šport v Nitre a prídu našim chlapcom v máji vešať na krk medaily - až sa to, samozrejme, podarí - tak to sú páni z mesta na veľkom omyle. Takto si totiž ich záujem o basketbal v Nitre ja nepredstavujem,“ dodal Cerulík.
MARTIN KILIAN, mm
Zaujímavosťou duelu s Levicami bola aj prítomnosť pozorovateľa z klubu nemeckej bundesligy, ktorý sa prišiel pozrieť na nitrianskeho pivota Branislava Tomeka.