Na nitrianskom okresnom súde sa začalo pojednávanie s chovateľom exotických zvierat – Nitranom Alojzom M. a jeho manželkou. Obžalovaní sú, že v rozpore so zákonom o ochrane prírody a krajiny chovali 33 chránených živočíchov v celkovej spoločenskej hodnote 804-tisíc korún. Ide o plazy, vtáky a cicavce, zaradené do Washingtonského dohovoru o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorý je vo verejnosti známy ako CITES.
Ešte v auguste 2001 bola u Alojza M. vykonaná domová prehliadka. Colníci spolu s policajtmi a pracovníkmi ministerstva životného prostredia urobili akciu aj v manželkinej predajni. Nájdené zvieratá boli prevezené do záchytnej stanice zoologickej záhrady. Hovorkyňa Colného riaditeľstva vtedy uviedla, že dôvodom záťahu bolo podozrenie z nelegálneho prechovávania ohrozených zvierat a obchodovania s nimi. Manželia boli nakoniec obvinení z trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov.
Už vlani bol v tomto prípade vynesený trestný rozkaz – chovateľ v ňom dostal trest odňatia slobody v trvaní jeden rok s odkladom na tri roky, manželka 18-mesačnú podmienku. Obaja sa, rovnako ako prokurátor, voči rozkazu odvolali. Preto bolo vytýčené pojednávanie. Samosudkyňa by mala v rámci neho rozhodnúť aj o osude zadržaných zvierat nemalej hodnoty: zostanú chovateľovi, alebo prepadnú v prospech štátu? Okrem iného ide o exotické papagáje a trpasličie opice. Tým sa dokonca narodilo v ZOO, kde ich dočasne umiestnili, sedem mláďat. Alojz M. tvrdí, že je pravdepodobne jediný v Európe, kto tieto ojedinelé zvieratá (zatiaľ) vlastní.
Vinu na trestnom čine, rovnako ako jeho manželka, popiera. „Nie je pravda, že som chránené zvieratá choval bez súhlasu, mám oficiálne povolenie aj registračné číslo,“ povedal chovateľ na súde. Podľa neho je absurdné, že je trestne stíhaný za to, že pri domovej prehliadke predložil potvrdenia o pôvode zvierat, ktoré medzičasom stratili platnosť. Obhajca hovorí, že je to len priestupok, a nie trestný čin. Chovateľ to prirovnáva k vodičskému preukazu: „Keď je po dobe platnosti, nepostavia vás predsa pred súd“. Tvrdí tiež, že ešte niekoľko mesiacov po tom, čo ho v roku 2001 obvinili, umožnil okresný úrad iným chovateľom aj zoologickým záhradám, aby si dali papiere do poriadku. Pokiaľ ide o začipovanie zvierat, bol na to vraj čas až do októbra 2002.
Zamestnanec okresného úradu životného prostredia na pojednávaní vypovedal, že mal chovateľ po tom, ako vstúpila do platnosti nová vyhláška (1.11.1999), potvrdenia o pôvode zvierat bezodkladne odovzdať. Vypísať mal preukazy o pôvode, ktoré by mu okresný úrad po identifikácii zvierat potvrdil. Keď tak neurobil, začal úrad z vlastného podnetu konanie o zmene súhlasu na chov. Vo februári 2000 bol Alojz M. vyzvaný, aby staré potvrdenia odovzdal. Opakované výzvy však neprevzal. Na otázku obhajcu, či bol súhlas platný napriek tomu, že neprišlo k nahradenie starých potvrdení za nové preukazy, odpovedal úradník kladne. Po následnom nahliadnutí do spisu svoju odpoveď pozmenil: vraj odpovedať nevie.
Hlavná inšpektorka ochrany prírody odpovedala na tú istú otázku záporne. Pripustila však, že ani po auguste 2001 (vtedy sa uskutočnila u Alojza M. domová prehliadka) nebolo zakázané meniť potvrdenia za preukazy. Termín výmeny bol vraj vecou dohody medzi pracovníkom okresného úradu a chovateľom.
Na pojednávaní vypovedala aj ďalšia inšpektorka ochrany prírody z Bratislavy, ktorá sa zúčastnila spomínanej colnej akcie. Prizvaná na ňu bola, aby overila platnosť dokladov a identifikáciu živočíchov. Keď sa jej obhajca spýtal, kto ju pozval do domu Alojza M., odpovedala: vyšetrovateľ. Dodala, že keby to odmietla, porušila by zákon. Podľa obhajcu však porušila zákon práve tým, že vstúpila do domu bez oprávnenia.
Voči vykonaniu domovej prehliadky majú obžalovaní aj ďalšie vážne výhrady. Alojz M. preto podal trestné oznámenie. V pondelok vyhlásil, že je rozčarovaný postupom orgánov činných v trestnom konaní. „Prehliadka bola vykonaná, keď som nebol ja ani manželka doma. Zvieratá mi boli doslova ukradnuté z môjho pozemku. V povolení na prehliadku sa pritom uvádza osoba s mojím menom, ale iným dátumom narodenia. Na môj pozemok a do domu vstúpili aj ľudia, ktorí tam podľa povolenia nemali čo robiť. Videozáznam z akcie, na ktorom boli zábery z domácnosti, sa dokonca objavil v televízii,“ tvrdí Alojz M. Je presvedčný, že štátna moc chce z neho urobiť exemplárny prípad.
Pojednávanie bolo odročené, pokračovať bude 18. marca.
Miriam Hojčušová