Pred televíznymi kamerami, rozhlasovými mikrofónmi a novinárskymi diktafónmi má veľkú trému. Odôvodňuje to tým, že i keď bol do roku 1990 redaktorom Roháča, je stále verný písaciemu stroju. „Ťukal som na ňom od piatich rokov, keď som ešte ani do školy nechodil. Doteraz radšej píšem, ako rozprávam. Aj v súkromí. Čím som starší, tým som mlčanlivejší a nechám vravieť za mňa moju ženu,“ vraví Tomáš Janovic. Aforista, epigramatik, básnik, textár, dramatik, prekladateľ a predovšetkým satirik sa však na svojich výtvoroch baví málo. Smeje sa radšej na dielkach iných. „Považujem sa za človeka veselého, no nie zábavného, akým bol napríklad Julo Satinský. Julo prekypoval spontánnym humorom po celý život a dokázal baviť spoločnosť nenásilným vtipkovaním. Raz sme boli spolu vo vieche a čašník sa nás pýtal, čo nám má priniesť. Julo pohotovo odpovedal: „Niečo malé, asi tak v cene mongolského štátneho rozpočtu!“ ...a čašník nám doniesol borovičku.“
Janovic rozprával na autorskom večere Literárneho klubu Janka Jesenského v Nitre v stredu aj o spoločných zážitkoch s Milanom Lasicom a písaní dialógov pre program Soireé. Zaspomínal si na spoluprácu s režisérom Jánom Roháčom, speváčkou Zorou Kolínskou v preslávenom Divadle na Korze, či Evou Kostolányiovou, ktorej napísal viacero úspešných textov. Okrem toho si autorsky porozumel s Pavlom Vilikovským, Mariánom Vaněkom či Vladom Bednárom. Vraj si veľa vecí už nepamätá. Možno práve preto sa mu z jeho posledných anekdot pozdáva najviac tá, ako ľahko sa zbavujeme pamäti. „Pri čítaní našich dejín: Naša pamäť sa nedá použiť ani ako šnúrka do topánok, taká je krátka.“ Jednou z najobľúbenejších anekdot, ktoré ho vraj vystihujú, je zasa „Orol tatranský: Nepokúša sa vyletieť z klietky, lebo verí, že klietke narastú krídla“.
„Ako typický Blíženec máločo dotiahnem do konca, chýba mi výdrž. Keď dostanem dobrý nápad a rýchlo ho napíšem, je to v poriadku. Ale keď mám nad niečím dlho pracovať a lámať si hlavu, radšej prejdem na inú činnosť. Napríklad si začnem vykladať karty. Slabá výdrž je jedným z mojich typických hriechov. Akceptujem ho a dovolím si ho. Bojujem s ním, ale väčšinou úspešne podľahnem,“ vtipne uzavrel Tomáš Janovic odpoveď na otázku analogickú s názvom jeho knihy Moje najmilšie hriechy.
Silvia Struhárová
