„V Biskupskom paláci na Nitrianskom hrade som vytvoril pánovi biskupovi Nécseyimu reliéfny tanier Zvestovanie Panny Márie pri príležitosti posviacky kostola v Terchovej. V kaštieli v Beladiciach som reštauroval neo-
renesančnú pec,“ spomína si na nitriansky región Ignác Bizmayer. Tomuto takmer 82-ročnému majstrovi keramikárskeho umenia, nazývanému aj posledný habán a ocenenému v minulosti titulom národný umelec, slúži pamäť ešte veľmi dobre. Jeho spomienky na život a tvorbu v prostredí Modry – Harmónie vykreslil na pozadí minulého storočia novinár a spisovateľ Ján Čomaj. Obaja sa stali uplynulú stredu hosťami Literárneho klubu Janka Jesenského, aby Nitranom predstavili knihu Hlina ako osud.
„Pred dvoma desiatkami rokov som majstra Bizmayera navštívil v ateliéri i jeho privátnej vinárničke. Potom sme sa stretli znova pri písaní knihy Hlina ako osud. Základom mojej literárnej autorskej činnosti sú reportážne diela (ako dôsledok dlhoročnej žurnalistickej praxe). Keď som sa však po období nútenej odmlky vrátil k písaniu, začal som sa venovať memoárom. Nechápem ich len ako svedectvo o človeku, ktorý zvečňuje svoje pamäti, ale aj o dobe a iných osobnostiach či postavách, ktoré sa stali súčasťou jeho života,“ uviedol Ján Čomaj. „S Ignácom Bizmayerom ma spája dlhoročný obdiv, začínajúce sa priateľstvo a do tretice úmysel prispieť k memoárovej spisbe na Slovensku. V porovnaní s inými krajinami jej, žiaľ, máme kriticky málo.“ Ján Čomaj je napríklad aj autorom pamätí medzinárodne uznávaného medailéra Williama Schiffera s názvom Spomínanie bez konca.
Majster Bizmayer je v porovnaní s ním na slová skromnejší, ale pri práci s hlinou o to pracovitejší. Jeho figurálna keramika, úžitková tvorba a dekoratívne doplnky v architektonických interiéroch so slovenskými ornamentmi majú nielen umeleckú, ale aj národopisnú a historickú hodnotu. „Stále mám niečo rozpracované. Tvorba ma drží pri živote...“ skromne uzavrel Bizmayer.
Silvia Struhárová
