„Vždy som sa považoval len za bežného nitrianskeho pešiaka. Za 95 rokov som tu zažil dobrodružné - krásne i hrozné - časy. Dostal som viacero ponúk odísť pôsobiť inam. Možno som až zaťato oddaný môjmu rodisku, no myslím si, že sa mi v Nitre oplatilo žiť,“ povedal na margo ocenenia Štefan Valent. Považuje ho za veľké vyznamenanie. „Vážim si ho o to viac, že ho dostávam v takom vysokom veku a v tomto prekrásnom prostredí.“
Valent si zaspomínal na svoje prvé plesy, keď bol ešte mladíkom. Po prvý raz zakúsil chuť bálovej atmosféry v roku 1928 na základe pozvania vtedajšieho župana Jesenského. Neskôr bol na plese Živeny, ktorý organizovala županova manželka Anna Bottová... A ďalšie už usporadúval on osobne – športový či akademický vo vtedajšom Župnom dome. Zdôraznil však, že takú veľkolepú atmosféru, ako na 1. reprezentačnom plese Nitry, údajne ešte nezažil. Dôvodom je nádherný interiér budovy Divadla Andreja Bagara. „Som hrdý na to, že nitriansky primátor ho začína využívať na spájanie spoločenských síl v Nitre. Keď dnes toto prežívam, nemôžem sa ubrániť dojatiu... Na tomto mieste, kde kedysi stálo počas vojny zbombardované divadlo, som hrával. Po maturite v roku 1927 bol môj priateľ Tibor, príbuzný Eleny Maróthy - Šoltésovej, vedúci amatérskeho divadelného krúžku. Keď sa v maďarizovanej Nitre začala slovenská divadelná kultúra trochu rozvíjať, nahovorili ma, aby som vzhľadom na moju výšku stvárnil mladého anglického džentlmena v Charleyovej tete. Štyri razy som to hral v šatách manželky župana Jesenského. Tieto spomienky mi víria práve dnes hlavou...“ uzavrel doktor práv Štefan Valent.
Silvia Struhárová
