Na nedávno skončenom svetovom šampionáte hokejistov do 20 rokov vo Fínsku boli aj dvaja odchovanci nitrianskeho hokeja, brankár Jozef Račko s útočníkom Štefanom Ružičkom, ktorým navyše robil spoločnosť Topoľčanec Milan Hruška. Slováci sa z neho vrátili so šiestym miestom, pričom jediným, ktorý z tejto trojice nezasiahol do hry, bol brankár Račko.
„Úprimne poviem, po tom, ako som začal chytávať za mužov, som nomináciu aj očakával, no zároveň som dúfal, že si v nejakom zápase zachytám. Žiaľ, nestalo sa, pretože dôveru dostal Halák, ktorý ani v jednom zápase nesklamal, ba v niektorých mužstvo aj podržal,“ začal svoj návrat k šampionátu „Dodo“, pre ktorého to bolo po piešťanskom šampionáte 18-ročných už druhé vystúpenie so slovenskou reprezentáciou na najvyššom svetovom fóre. Naši chlapci zakopli v rozhodujúcom zápase s Čechmi v boji o semifinále, po ktorom im už zostal len súboj o konečnú piatu priečku. „Bola to škoda, pretože v tomto zápase sme dvakrát viedli, ale po tom, ako náš súper v krátkom časovom slede vyrovnal, sa chlapci akoby psychicky položili a už ho nedokázali dotiahnuť do víťazného konca.“ Bodovo sa však na majstrovstvách dokázal presadiť Račkov bývalý spoluhráč z Nitry „Pipo“ Ružička. „Jemu sa naozaj darilo a možno povedať, že patril medzi našich najlepších hráčov. Úprimne poviem, ani som nebol prekvapený tým, že v útoku vynikal, ba bol naším ťahúňom.“
Prirodzene, zvedaví sme boli aj na to, akú cestu mali naši hokejisti na šampionát, kde bývali, čo im podávali k jedlu a tiež, aké počasie ich na severe Európy privítalo. „Bývali sme v hotelovom komplexe a ubytovanie bolo naozaj dobré. Spali sme v dvojposteľových izbách, a ja som na nej bol s Hruškom. Strava síce nebola zlá, no po čase nám už ryby a zeleninové šaláty, ktoré v nej prevažovali, začali liezť hore krkom, takže už sme boli radi, že sa konečne vraciame na Slovensko. Cesta bola dobrá, prekvapilo ma však množstvo snehu, ktoré vo Fínsku po našom príchode bolo. Mrzlo a bolo asi okolo mínus 13 stupňov. Okolo Vianoc sa síce oteplilo, a snehu trochu ubudlo, ale po novom roku opäť „prituhlo“ a zase začalo aj snežiť.“
Mladí Slováci strávili v krajine tisícich jazier nielen Vianoce, ale aj Silvestra, nuž sme sa zaujímali aj o to, ako ich naša výprava prežila. „Na hoteli sa nám snažili na vianočné sviatky pripraviť kapustnicu so zemiakovým šalátom, ale príliš sa im to nepodarilo. Ako rybu sme mali tuším lososa. My, hráči, sme si medzi sebou rozdali nejaké drobnosti a vedenie nám oznámilo, že od zväzu dostaneme pod stromček oblečenie, ktoré sme na šampionát nafasovali, teda vetrovky, čapice, šuštiaky, tričká a tenisky. Silvestra sme strávili v Hämeenlinne, kde sme hrali posledný zápas v skupine so Švédmi. Bol víťazný, a tak aj večer bol pre nás radostnejší. O polnoci sme si pripili šampanským, zaspievali hymnu a okolo pol druhej sme šli spať, pretože na Nový rok sme sa presúvali do Helsínk.“
Pre Jozefa Račka bol príchod na Slovensko veľmi príjemný, pretože v zápase s Košicami si ho diváci už po deviatich minútach hry doslova vypýtali na ľad. „Otec mi avizoval, že aj v zápase so Slovanom fanúšikovia skandovali moje meno, nuž pri nástupe na ľad som mal určitú obavu, aby som ich nesklamal. A to aj preto, že vo Fínsku som počas zápasov ani raz nestál v bránke. Priazeň nitrianskeho publika ma však naozaj potešila a som rád, že som proti Košiciam neurobil žiadnu vážnejšiu chybu. Zároveň ma ale veľmi mrzí, že po sľubnom a rýchlom vedení sme zápas nedokázali doviesť do víťazného konca. Verím, že v ďalších zápasoch to bude lepšie, a že sa v tabuľke dostaneme pred siedmy Liptovský Mikuláš, ktorý je iba o bod pred nami,“ zaželal si na záver mladý nitriansky gólman. JOZEF UHLÁRIK
