S medailami sa zo 6. celosvetovej abilympiády v indickom meste Dillí vrátila Eva Vilímová, členka nitrianskej pobočky Únie nevidiacich a slabozrakých. Získala ich za druhé miesto v pletení a tretie v háčkovaní. V štrnásťčlennej slovenskej výprave Nitru zastupovala aj Eva Knézlová. Súťažila v dámskom krajčírstve a skončila na štrnástom mieste. Obe súťažiace prekvapilo, že miery bolo potrebné vypočítavať v palcoch a nie v centimetroch, ako sú zvyknuté.
„Na výrobu háčkovanej dečky sme mali šesťhodinový limit. Očká som si odpočítavala hmatom podľa predlohy, ktorú mi našťastie dovolili mať pred sebou. Mala som ju hotovú za necelé štyri hodiny a získala som za ňu bronzovú medailu. Striebro som získala za pletenie, ktoré bolo o niečo zložitejšie. Náročnejšie bolo aj preto, lebo pôvodne sme mali pliesť súpravičku pre bábätká, na súťaži nám však zmenili propozície a plietli sme papuče pre dospelého človeka. Pracovalo sa mi o to ťažšie, že viaceré sme z ich stravy mali žalúdočné problémy. Aj som pomýšľala, že zo súťaže odstúpim. Silou vôle som úlohu napokon úspešne zvládla,“ zdôverila sa nám dvojnásobná medailistka Eva Vilímová, ktorá je po reumatickej horúčke od dvadsiatich rokov pripútaná na invalidný vozík.
Prezradila, že všetci Európania boli stredobodom pozornosti domácich obyvateľov. Jej svetlovlasá sprievodkyňa Martina Kondrótová dokonca od istého novinára dostala ponuku na emigráciu do Iraku. „Obdivovali najmä našu bledú pokožku. Všetci Indovia sa k nám správali veľmi úslužne a milo. Ubytovaní sme boli v päťhviezdičkovom hoteli Radisson so všetkým komfortom. Súťaže sa konali na obrovskom všešportovom štadióne Indiry Ghándiovej v hale. Zaujímavosťou bolo, že na súťaži sme sa po celý čas stravovali pod holým nebom. Vzdialenosť medzi hotelom a štadiónom bola približne desať kilometrov. Práve počas týchto presunov sme z autobusu mohli vidieť až zarážajúce rozdiely v životnej úrovni medzi bohatými a chudobnými. Ľudia v okrajových častiach totiž bývajú v príbytkoch, zhotovených z najrôznejších lepenkových a plechových prístreškov, bez akejkoľvek hygieny. Okrem iného je hlavné mesto takmer neustále zahalené v priam nedýchateľnom oblaku smogu,“ popisovala nám indické kontrasty.
Naša delegácia má príjemné spomienky aj z prijatia na pôde slovenského veľvyslanectva. Spočiatku tu však vôbec netušili, že na abilympiáde sú aj súťažiaci spod Tatier. Veľvyslanec sa o tom dozvedel len vďaka náhode, keď v lietadle z Bratislavy cestovala spolu s výpravou sekretárka veľvyslanca v Indii.
„Na súťaži bolo až 894 zástupcov z 25 krajín sveta. Z Európanov si medailu nepriviezol nikto, Slovensko získalo celkove štyri. Okrem dvoch mojich putovali ešte dve bronzové do Senice,“ vyzdvihla úspešnosť slovenskej výpravy Eva Vilímová. Ďalšia svetová abilympiáda bude v roku 2007 v Japonsku. Ondrej Sivčák