Slovákov, ktorí pracujú v zahraničí, je stále viac, rovnako tak tých, ktorí v ďalekom svete športujú. Patrí medzi nich aj 24-ročný nitriansky odchovanec Igor Ferenczy, ktorý sa dostal za veľkú mláku cez študentský program. Okrem štúdia a práce však v Amerike hrá aj futbal.
„Bývam v celkom peknej štvrti v Dallase. Na apartmáne mám ešte jedného spolubývajúceho Američana. Okrem toho, že študujem, tak aj pracujem v obchodnom dome pri pokladni. Musím si aj niečo zarobiť, pretože škola tu rozhodne nie je lacná záležitosť. V práci strávim pomerne málo času, čo mi však vyhovuje najmä pre štúdium anglického jazyka. Aj keď sa mi do neho sem-tam nechce. Amerika je určite zaujímavá krajina. Človek tu má možnosť stretnúť sa s veľkým množstvom zaujímavých ľudí z celého sveta. Nejaký čas tu so mnou strávilo aj veľa mladých Slovákov. Mal som šťastie, že som natrafil na tých správnych ľudí. Do Texasu som ale prišiel z Arizony. Oba štáty sú veľmi rozdielne, pretože každý z nich je niečím špecifický. V Texase sa mi veľmi páči, lebo sú tu dosť priateľskí ľudia, čo mi aj trochu pomáha. Nie je tu totiž ani jeden Slovák a navyše som tu aj bez priateľky Zuzky,“ popísal Igor svoje prvé dojmy z doterajšieho amerického pobytu.
„Igi“ však ako správny futbalista nezaháľa ani za veľkou mlákou a aj v Amerike dokazuje, že pod Zoborom vyrastajú kvalitní hráči „socceru“. Ten sa tam však neteší takej obľube, ako trebárs bejzbal, hokej či americký futbal. „Som rád, že aj v USA sa môžem venovať futbalu. Hrám veľmi dobrú súťaž, na úrovni našej 3.-4. ligy, v ktorej pôsobia najmä tí futbalisti, ktorí sa chcú dostať do profesionálnej MLS. V súčasnosti je v našej lige aj veľa profesionálov, pretože v profisúťaži je prestávka. Legionárov je tu dosť, najmä Mexičanov a Brazílčanov. Bol som sa pozrieť aj na pár zápasov Dallasu Burns, ktorí hrajú najvyššiu a zároveň jedinú profesionálnu ligu. Soccer, ako sa tu v Amerike hovorí futbalu, nie je veľmi populárny, čo sa odráža aj na kvalite ligy. V budúcnosti to bude azda lepšie, pretože mládeži sa tu začalo pomerne dosť venovať. Podľa toho, ako som sa rozprával s niekoľkými ľuďmi, futbalu tu začínajú venovať stále viac pozornosti.“ V prvých dvoch kolách Igorov tím zvíťazil a Nitran na poste útočníka strelil dva góly.
Vianoce klopú na dvere, a tak sme boli zvedaví, kde ich, rovnako ako Silvestra, bude Igor tráviť. „Tu, v Amerike. Mám nejakých priateľov v New Yorku a spolužiaka v Chicagu, takže mám kam ísť. Cestovať na Slovensko sa mi totiž veľmi nechce, takže zostanem tu. Budú to moje prvé Vianoce mimo Slovenska. Aj keď sa tu nemám na čo sťažovať, klamal by som, keby som nepovedal, že Nitra a najmä moja rodina mi nechýbajú.“
Prirodzene, zvedaví sme boli aj na to, či Igor bude za morom dodržiavať počas Vianoc slovenské zvyky, alebo sa prispôsobí tým americkým. „Dobrá otázka, pretože môj spolubývajúci je iného náboženstva, nuž jemu vianočný stromček veľa nehovorí. Bude to zrejme zaujímavé, ale ja si určite spravím klasické Vianoce ako na Slovensku. Navyše, dohodli sme sa, že ja mu ukážem moje zvyky a on mne zase tie jeho. Bude to teda aj o vzájomnej tolerancii.“
A čo by chcel Igor nájsť pod vianočným stromčekom? „Nemám nič extra, čo by som si želal, ale myslím si, že v mojom prípade nejde ani tak o darčeky, ako o celú tú atmosféru. Rozhodne najviac mi bude chýbať moja blízka rodina. Ak by som si mal predsa len niečo zaželať, tak najmä zdravie a aby boli ľudia k sebe predsa len trošku lepší.“
Igor sa plánuje na Slovensko vrátiť niekedy začiatkom júna. „Dúfam, že uvidím aspoň jeden zápas Nitry,“ zaželal si na záver odchovanec futbalu pod Zoborom, ktorý sa nám ešte stihol pochváliť, že sa bol pozrieť i v Las Vegas a videl aj Grand Canyon. Na jar sa hotuje aj k Tichému oceánu, presnejšie do San Francisca a Los Angeles. JOZEF UHLÁRIK
