Kolektív nováčika zo Šale bol vari najpríjemnejším prekvapením nového ročníka druhej futbalovej ligy. Jeho hráči skončili po polovici súťaže napokon na štvrtej priečke so stratou piatich bodov na lídra z Rimavskej Soboty.
„Po predchádzajúcich rokoch môjho pôsobenia v druhej lige sa mi teraz jesenná časť zdala, až na mužstvá, ktoré mali svoje interné problémy, vyrovnanejšia. To, že nováčikovia ako my, Báč, Vranov či Kysucký Lieskovec sa v nej umiestnili v pokojnom strede tabuľky, ukazuje, že kvalitatívne rozdiely medzi druhou a treťou ligou sa zmenšujú,“ pokúsil sa o zhodnotenie úrovne súťaže tréner Dusla Ján Rosinský. Jeho tím nemal pred novým ročníkom prehnané ambície, nuž so súčasnosťou môže byť spokojný. „To aj som, pretože naše ciele smerovali najmä k záchrane v súťaži. Sme v jej hornej polovici a to je naozaj dobré. Navyše, v Slovenskom pohári sme sa dostali do semifinále, čo je tiež veľkým úspechom nášho kolektívu.“
O maximálne spokojnosti šaliansky lodivod hovoriť nechcel, pretože... „Zbytočne sme stratili niekoľko bodov. Či už to bolo remízami doma so Senicou, Prievidzou, alebo v Prešove, kde sme o víťazstvo prišli až v nadstavenom čase. Veľmi dobre sme, naopak, hrali aj v Podbrezovej, no tam sme sa nedokázali strelecky presadiť, a tak sme napokon prehrali. Mrzí ma však aj deľba bodov doma s Ličartovcami v poslednom kole, lenže tu sa zrejme už na chlapcoch prejavila únava z náročného jesenného programu. Ak by sme z týchto zápasov mali navyše aspoň osem bodov, potom by zrejme bola moja spokojnosť maximálna.“
A ktorí hráči J. Rosinského počas celej jesene uspokojili najviac? „Náš káder nebol veľmi široký, takže dosť veľký počet hráčov odohralo väčšinu zápasov. Spokojnosť môžem vysloviť s celým mužstvom, ktoré ako celok ťahalo za jeden koniec povrazu, podalo kolektívny výkon a hráči na ihrisku často dokázali jeden za druhého zaskočiť. V bráne bol jasnou jednotkou Valenský, ktorý chytal naozaj dobre. Spokojný som ako s celkom aj s obranou, ktorú dobre dirigoval kapitán Prúčny. To isté môžem povedať aj o stredovej formácii, kde sa vari najviac darilo Lanczovi a Holmíkovi, ktorý sa stal naším najlepším strelcom. Určitú spokojnosť môžem vysloviť aj o útočníkoch, no od tých som čakal predsa len viac gólov. Škoda zranení viacerých kvalitných hráčov, pretože naša sila tým trošku poklesla.“
Umiestnenie Šaľanov v lige a ich cesta v Slovenskom pohári dávajú tušiť zaujímavú zimu. Zmenia sa v nej aj káder či ambície chemikov? „Káder s najväčšou pravdepodobnosťou áno, pretože niektorí hráči zrejme odídu, takže iní ich budú musieť nahradiť. Naše ambície sa ale veľmi nezmenia. V pohári sa však budeme chcieť prebojovať až do finále, čo by bolo najväčším úspechom šalianskeho futbalu. Nad postupom do prvej ligy zatiaľ nepremýšľame, pretože na takúto súťaž je potrebné mať nielen dostatok financií, ale aj kvalitnejší káder. Z môjho pohľadu budem spokojný, keď splníme finálovú účasť v pohári a v lige si udržíme aspoň súčasné postavenie,“ zaželal si Ján Rosinský.
JOZEF UHLÁRIK