„Je veľmi ťažké zareagovať na článok, uverejnený v Nitrianskych novinách dňa 18. novembra pod názvom „Rozhodca Szüllö: Do Žihárca ma už v živote nedostanete...“ Ešte ťažšie je však na taký článok nereagovať. Ťažké preto, že ide o znôšku lží a zlomyseľností.
Keďže na ich úplné vyvrátenie je už neskoro - svoj úmysel už splnili - pokúsime sa aspoň v stručnosti poukázať na niektoré okolnosti zápasu. V článku sa odsudzujú veci, ktoré sa vraj odohrali v Žihárci, kde futbalové družstvo Trstice B hrá svoje domáce zápasy. Ide v ňom hlavne o zveličené vykreslenie hrozných pomerov v Žihárci v zápase s Topoľnicou. Pán Szüllö však asi nevie, že zápas nebol hraný v Žihárci, ale v Kráľovom Brode. Je to podstatný rozdiel. Prečo klamal? Alebo vie - čo je ešte horšie - a svojou lžou chcel ešte viac vystupňovať svoj (len?) zlý úmysel.
V spomínanom zápase hralo jedno mužstvo z bezpečného stredu tabuľky s plusovými bodmi, t.j. Trstice B, ktoré do vyššej súťaže nemôže postúpiť ani teoreticky, lebo jeho áčko hrá o jednu súťaž vyššie. Na druhej strane, mužstvo Topoľnice malo tie najvyššie ambície a v prípade víťazstva nad „Žihárcom“ sa mohlo dostať na čelo jesennej tabuľky. (Vtedy ešte asi nepoznali rozhodnutie VV ObFZ Galanta vo veci Veľkých Úľan). Teda záujem o body v tomto zápase nemusel byť rovnaký, ako aj nebol. Ako u hráčov, tak i divákov, keď na zápase bolo viac fanúšikov z Topoľnice ako zo Žihárca. Teda Topoľnica mala skôr domáce prostredie.
Mužstvo Trstíc B má vo svojom rade jedného hráča, ktorému v tejto súťaži takmer nik nestačí, a preto si ho viac všímajú hráči súpera, na čo si už zvykol. No to, čo s ním stvárali futbalisti Topoľnice za asistencie rozhodcu, to nemá obdobu. Doslova naňho poľovali a neustále sa mu venovala naraz dvojica až trojica hráčov Topoľnice, pričom v tomto vynikal najmä hráč s číslom 6, ktorý za svoje likvidačné fauly od rozhodcu nedostal žltú kartu ani raz, hoci bol zrelý aj na tri červené karty.
O spôsobe rozhodovania HR ešte jeden príklad: Naše mužstvo sa „náhodou“ dostalo k výhode priameho kopu asi 30 metrov od brány. Pred loptu sa postavil múr vo vzdialenosti približne 5 metrov od lopty. Keď sa náš hráč zdvihnutím ruky dožadoval oddialenia múru do správnej vzdialenosti, HR ho súril, aby zahrával. Náš hráč však trval na dodržaní vzdialenosti. Toto doťahovanie trvalo vyše minúty. Potom sa pán HR „naštval“, vzal loptu a preniesol ju dozadu o 4 metre, na čom sa smiali aj samotní hráči súpera.
K prehnanej tvrdosti len toľko: Počas celého zápasu nebolo ošetrovanie ani jedného hráča Topoľnice, zato hráči Trstíc boli ošetrovaní trikrát, z toho jednému hráčovi prerazili peru. Po ukončení zápasu HR požiadal nášho kapitána, aby ho hráči odprevadili do kabíny, čo aj urobili, hoci ho nebolo pred kým chrániť. Prečo teda požiadal tých „kvázi-hráčov“, ktorí sa mu vraj vyhrážali likvidáciou, o svoju ochranu? Tak bál sa, alebo sa nebál? Alebo rozhodoval vo „vyššom“ záujme a svoje svedomie sa snažil očistiť článkom v novinách?
Na úplnú reakciu na článok by sme potrebovali aspoň dve strany v novinách.“
Gejza Tóth a Ľudovít Kolár,
členovia výboru TJ Družst. Trstice