Jozefa Trubíniho poznáme nielen ako autora publikácií o Vráboch, ako spoluautora knihy Požitavské povesti, ale i ako loveka, ktorý mapuje a popularizuje históriu nášho mesta a okolia. Informovaná verejnos už vie, že spolu so svojím synom ubošom pripravuje alšiu publikáciu. Mala by výjs v marci budúceho roka. Bude sa venova osudom vrábeských židov. Našej redakcii sa v rozhovore s autormi podarilo získa množstvo zaujímavých informácii.
Autori rozbehli tento projekt v roku 2001, hne po vydaní predchádzajúcej publikácie. V honbe za informáciami navštívili niekoko desiatok informátorov zo širokého okolia. Spolupracovali so Židovským múzeom v Prahe a množstvom alších inštitúcií, i osôb. Nebolo to jednoduché, pretože vo Vráboch žili židia len stopädesiat rokov. Posledným židovským obyvateom mesta bola pani Spitzerová, ktorá zomrela v roku 1993. Okrem toho po vrábeských židoch nezostalo vea zachovalých pamiatok. Priamo v meste sa zachoval len židovský cintorín z roku 1870, v bratislavskej židovskej reštaurácii je umiestnený obal na Tóru.
Vo Vráboch nežila veká židovská obec. O to viac je však možné o nich vedie. Vrában Juraj Schick, syn vrábeského vekostatkára Viliama Schicka, sa po druhej svetovej vojne odsahoval do Izraela. Tu založil malú vinohradnícku oblas, ktorá dnes patrí medzi unikáty Izraela. Sadeniu a pestovaniu vinia sa, samozrejme, nauil vo Vráboch. Dcéra manželov Adlerových z Vrábov Magdaléna Sadloová (priezvisko si zobrala po matke) je známa v nemecky hovoriacich krajinách i v celom Rakúsku, kde dodnes žije ako spisovateka a hereka. A takýchto senzaných objavov vrábeských rodákov je v pripravovanej publikácii aleko viac.
Autori sa nevyhli ani najsmutnejšej kapitole židovských dejín, holokaustu. Ale i tu vraj na itateov aká veké prekvapenie.
Publikácia nie je len o vrábeských židoch. Množstvo itateov v nej nájde zmienky o svojich predkoch, opisuje aj starousadlíkov.
Jurajokyna
