Pred 24 rokmi sa zoznámili na alkohologickom kongrese v a-radiciach a zistili, že obaja pôsobia v rovnakej oblasti - psychoterapii alkoholikov. Mali a majú vea spoloného - slovenskú, eskú kultúru, vízie otvorenej a slobodnej spolonosti. Rozširovali samizdaty a prostredníctvom klinickej psychológie sa im darilo poveda i to, za o by boli inak putovali do basy. „Potom, ako v 89. roku spoluzaložil Verejnos proti násiliu, pôsobil na Pražskom hrade. Už na prvej porevolunej triumfálnej ceste v USA s Václavom Havlom zaal nadväzova prvé kontakty v prospech Slovenska. Vie veci zrozumitene pomenova, efektívne komunikova a má schopnos dáva udí dohromady. Navyše má kontakty po celom svete, preto poda ma jeho navrhnutie na post prezidenta nie je prekvapujúce,“ vraví na adresu Martina Bútoru nitriansky psychológ Pavel Csáder. Ke pripravovala VPN ministrov do prvej vlády, chodieval do ústredia robi monitoring a hodnoti osobnostné profily. Csáder o sebe hovorí, že je napoly ech, lebo matku má z Prahy. Vždy sa s Bútorom doahovali o istote sloveniny. Vo verejnom živote sa v posledných rokoch angažuje nepriamo. Po tom, ako pripravoval v N-radiu dvojhodinovku o veciach verejných, dnes pôsobí ako terapeut pri liebe mnohých udí, ktorí sa dostali do problémov v dôsledku nedobrých politických vzahov na Slovensku. Snaží sa ich vráti do normálneho života, keže opä žijú v neistotách. V situáciách, ke nie sú doriešené mnohé kauzy a nevedia, ako reagova na to, o im predkladajú najvyšší štátnici, ktorých dôveryhodnos nie je vysoká. „V klinickej praxi riešim najastejšie úzkostné stavy, ke lovek nemá dostatok informácií, nemôže vyhodnoti svoje postavenie v tomto svete a musí si znova dáva pozor, o povie, kam patrí, kam ide a s kým,“ vraví Pavel Csáder. Spokojný a šastný život poda neho vyplýva z hodnotového systému každého z nás. Ak má lovek silný hodnotový systém, tak je schopný zvláda stresujúce situácie. „Dlhodobý stres vedie k vyerpaniu, depresiám a napokon až k vyhoretiu, omu sa špeciálne venujem. Vyhoretí bývajú novodobí podnikatelia, uitelia, zdravotníci a všetci, ktorí pomáhajú iným. Toko sa rozdávajú, až im dôjde „palivo“ pre seba. Po ase u nich motivácia a nadšenie upadá, oslabujú sa vnútorné energetické centrá. Vyhoretý lovek nepozná smiech, je apatický a akoby pláva životom. Žije v zaarovanom kruhu,“ vraví Csáder. Je známe, že chronický stres vedie k interným ochoreniam. Žia, Slováci vraj navštevujú odborníka psychológa až vtedy, ke je už neskoro. Avšak požiada o pomoc nie je hanbou. Podobne, ke máte teplotu, dáte si acylpyrín. Nebezpené je, že tí, ktorí žijú v neustálom strese, majú mierne zmenené vedomie a nie sú schopní presne posúdi, v akom stave sa nachádzajú. Tak ako v minulosti, i dnes sú udia na svoju psychiku amatéri, sami si pomôc nevedia. Silvia Struhárová