Skúsený lišiak na lavičke futbalistov Šale Ján Rosinský býva v Nitre, emócie po víťaznom zápase Dusla pod „jeho“ Zoborom však skrýval veľmi dobre. „Prichádzali sme sem s cieľom uhrať čo najlepší výsledok, a keď sme po chvíli zistili, že na Nitru máme, chceli sme prirodzene bodovať naplno,“ komentoval tréner Dusla predzápasové ambície čierneho koňa súťaže. Ján Valent s Tiborom Takáčom, reprezentujúci šalianske futbalové vedenie, nám po úspešnom zápase nechceli prezradiť výšku prémií, ktoré mali ich hráči sľúbené za víťazstvo v Nitre. „Boli štandardné, ako za každé iné tri body,“ smial sa očividne spokojný J. Valent, ktorý svojho času hrával aj v drese Plastiky. Za partnera do debaty z hráčskej kabíny sme si do tretice vybrali Mikuláša Lörincz, ktorý mal v sobotu zaujímavú bilanciu - skrumáž pred prvým gólom Šale vznikla práve po jeho strele spoza 16-tky a aj na druhom presnom zásahu Dusla mal podiel, pretože priamy kop Lancza sa kopal po faule na tohto 25-ročného rodáka z Nitry. „Domov, na štadión, kde som vyrastal, som sa prirodzene veľmi tešil, viac ako na iné zápasy,“ netajil Miki svoje pocity. „Futbal bol dobrý, my sme mali viac z hry i viac šancí a myslím, že sme vyhrali zaslúžene.“ Na trávniku sa Lörinc najčastejšie stretával s Burákom, a hoci ani jeden tomu druhému nič nedaroval, ich súboje boli fér. „S Burim sme hrávali spolu v doraste i v „áčku“ Nitry, takže naozaj nebol dôvod, aby sme sa okopávali,“ dodal na výsosť spokojný Nitran v drese Šale, ktorý v Dusle hosťuje do konca sezóny. ŠTEVOKORMAN
