• Vláda zaala rozdeova posledných pä miliárd korún zo štátneho rozpotu na budúci rok. Peniaze sú urené na vládne priority a ministri sa majú do troch týždov dohodnú, ktorý z nich dostane pre svoj rezort najviac. Rebríek požiadaviek suverénne vedie minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Chce, aby štát doplatil k peniazom z Európskej únie roníkom 55 percent, teda toko ako susedné štáty.
• Vysokí štátni úradníci musia do zvláštneho zošita – tzv. denníka stretnutí – zapisova s kým, kedy a preo sa rozprávali. Nové opatrenie vyplýva zo zákona o štátnej službe a má prispie k boju proti korupcii. Úradníci si majú zapisova aj schôdzky mimo úradu, ak sa stretnú s umi, ktorí môžu ovplyvni ich konanie.
• Na oddlženie regionálneho školstva vláda prisúbila 756 miliónov korún. Minister školstva Martin Fronc je presvedený, že financie budú stai na zabezpeenie normálneho chodu základných, stredných a špeciálnych škôl. Poda všetkého sa nesplní hrozba Združenia miest a obcí, že by obce museli už od novembra zatvori školy pre nedostatok financií.
• Po štvrtkovom vymenovaní siedmich nových generálov ich v súasnosti v Ozbrojených silách SR pôsobí 21. Z plánovaných 31 generálskych funkcií je však stále 15 obsadených plukovníkmi. Celkový poet a zloženie generálskych hodností je porovnatené s okolitými štátmi a zodpovedá požiadavke vyváženosti v celkovej štruktúre dôstojníkov.
• Od 1. septembra na Slovensku platí inštitút „trikrát a dos“. Ak páchate spácha závažný trestný in po tretí raz a už bol dvakrát potrestaný, súd mu bude môc uloži iba výnimoný trest odatia slobody na 25 rokov alebo doživotie. Poda štatistík Zboru väzenskej a justinej stráže SR by sa aplikácia zásady „trikrát a dos“ v súasnosti vzahovala na 1124 osôb. Osoba odsúdená tretíkrát nebude môc by podmienene prepustená z výkonu trestu. Pri trestnom ine vraždy bude najnižšou sadzbou 15 rokov namiesto doterajších 12.
• Slovensko spraví všetko, aby sa v o najkratšom ase zalenilo do schengenského priestoru. O postupe zalenenia hovorí Schengenský akný plán, ktorý schválila vláda Mikuláša Dzurindu. Spolu s ostatnými krajinami Visegrádskej štvorky v om stanovila ako horizont vstupu do Schengenu rok 2006, prípadne zaiatok roku 2007.
Príjemne prežitý týžde vám želajú Nitrianske noviny.
Z agentúrnych správ SITA a TASR zostavil OndrejSivák