Prezentácia druhej zbierky osobnej lyriky Drahomíry Pechoiakovej bola spoloenskou udalosou. Vo štvrtok prišli autorke do Domu Matice slovenskej zablahožela desiatky priateov, kultúrnych osobností a priaznivcov poézie. Do útlej knižoky Záblesky poetka vtesnala svoje najvnútornejšie osobné a duchovné posolstvá. Jej udsky zrelé pohady, pocity a postrehy rozdelila do troch astí – Premeny lásky, Záblesky a Krvavé rapsódie.
„Moja poézia je poéziou úprimného srdca. Všetky verše musia prosto vo mne dozrie...“ - uviedla riaditeka Domu Matice slovenskej v Nitre. Profesor erveák na margo krstu knihy zdôraznil, že sa má krsti iba to, o má dušu. No žia, niektorí udia ju nemajú. A paradoxne, táto Pechoiakovej kniha ju má, a dokonca má krásnu dušu. „Autorka nazýva totiž lásku súzvukom a svedomím sveta.“ Nie náhodou knihu Záblesky krstili tri roztomilé autorkine vnúatká – symbolicky nádhernými pestrofarebnými ružami. Drahomíra Pechoiaková vydala Záblesky s finanným príspevkom syna Vlada k 140. výroiu založenia Matice slovenskej. Silvia Struhárová