Súasná vláda vo svojom vládnom programe deklarovala zavedenie iastoného spoplatnenia všetkých foriem vysokoškolského štúdia. Návrh novely vysokoškolského zákona predpokladá 10 až 20 percent z celoroných nákladov na štúdium. Pre tento školský rok by to bolo teoreticky 6 až 12 tisíc korún. Vyberanie poplatku za štúdium nie je v rozpore s ústavou Slovenskej republiky. Súasný minister školstva potrebu spoplatnenia štúdia deklaroval ako stanovisko KDH ešte za predchádzajúcej vlády, v ktorej pôsobil ako štátny tajomník. Spoplatnenie, aj ke s nevôou, prevažná väšina dotknutých obanov akceptuje a diskusia sa vedie najmä o otázke sociálneho zabezpeenia študentov. Hoci vláda chce opä zvýši sociálne štipendiá a zníži hranicu ich poberatenosti, v médiách bolo zverejnené, že chýba asi 200 miliónov korún na sociálnu podporu študujúcich. Pre univerzity nie je alarmujúca skutonos, že 20 percent z takto získaných financií sa má použi na sociálnu podporu študentov, ale to, že ministerstvo zníži o 10 percent úelovo pridelené prostriedky na sociálne štipendiá zo štátnych prostriedkov. Zrejme z dôvodu ich súasného nedostatku.
Riešenie problému je teda v tom, aby sa poplatky nevyberali od študujúcich, keže ich sociálne zabezpeenie je rôznorodé, asto nepostaujúce na poskytovanie platby za štúdium. Navrhovaný systém je nevhodný aj z toho dôvodu, že študujúci je závislý od inej, zárobkovo (ne)innej osoby, nemôže si svoju ekonomickú situáciu sám ovplyvni. Navrhovaný systém je aj nespravodlivý, pretože všetci doterajší absolventi vysokých škôl vyštudovali bezplatne, teda na náklady spolonosti, ktorá teraz tieto výhody odmieta. Vo svete je vea modelov riešiacich spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Pre naše podmienky by poda môjho názoru bol najvhodnejší model, poda ktorého by sa za štúdium platilo až po jeho ukonení, ke je absolvent už zárobkovo inný. Tento systém odstrauje všetky diskutované problémy v súvislosti so zavedením poplatkov za štúdium u nás. Umožuje štúdium bez ohadu na sociálne zázemie študenta. Poplatok by platili všetci absolventi vysokoškolského štúdia, zárobkovo inní, vo výške závislej od stupa štúdia. Napríklad 1 percento za absolvovaný magisterský (inžiniersky) stupe, alších 0,5 percent za doktorandské (kandidátske) štúdium. Tento fond, nazvime ho napríklad „fond pre rozvoj vedy, vzdelávania a sociálnej podpory študujúcich“, by spravovalo ministerstvo školstva a predstavoval by doplnok k súasným dotaným prostriedkom. Poda mojich „pesimistických“ výpotov, by sa každý rok vybralo 1 238 milióna korún. Z týchto prostriedkov by sa mohli zvýši súasné, vládou poskytované sociálne štipendiá o 247,7 milióna korún a dotané prostriedky rone o 990 miliónov korún, o by nebola zanedbatená iastka pre univerzity. Týmto spôsobom by sa vybralo rone viac prostriedkov, ako ke sa bude vybera poplatok od študentov, ktorí študujú v súasnosti. (Zdroje z MŠ SR uvádzajú 800 miliónov korún. Ak by ministerstvo financií uznalo platby ako odpoítatenú položku z daového základu, myslím, že by bol každý vemi spokojný. Imrich Okenka,
rektor Slovenskej ponohospodárskej univerzity v Nitre
