Aká je spokojnosť so štvrtoligovou sezónou v klubových „kuchyniach“, sme zisťovali u trénerov a funkcionárov. Resumé vám ponúkame.
OFK Lapáš - tréner Miroslav Kováč: „Po doplnení kádra bolo naším cieľom zaútočiť na 1. miesto v tabuľke, čo sa nám aj podarilo. Už po jesennej časti sme mali dostatočný náskok a stanovený postupový cieľ sme splnili v predstihu. Výsledky i výkony mužstva boli nad moje očakávanie, svoj podiel na tom však má aj skutočnosť, že sa nám vyhýbali zranenia i tresty. Pochváliť musím celý kolektív, no jeho pilierom bol Pavlovič, stabilne kvalitné výkony podávali aj Čekey so Ševčíkom a spokojný som aj so zakončovateľskými kvalitami Rebru. Uplynulú sezónu môžem z nášho pohľadu hodnotiť iba pozitívne.“
KFC Komárno - prezident klubu Vladimír Hámori: „Pred súťažou sme mali málo času na normálnu prácu, a tak som s konečným umiestnením spokojný. Chceli sme síce útočiť na postup, lenže Lapáš bol naozaj suverénny a nemali sme naň nielen hráčsky, ale ani finančne. V zime odišli niektorí hráči, ktorých sa nám nepodarilo nahradiť, navyše v jarnej časti sa zranili niektorí hráči, a tak sme mali neraz problémy so zostavou. Tréner Nemec však u nás odviedol kus dobrej práce, dokázal kolektív stmeliť a dosiahnuť s ním maximum. Ťažko mi je z neho niekoho vyzdvihovať, ale výkonnosť stúpla brankárovi Molnárovi, v obrane bol oporou Tóth a v útoku Uzola. Poďakovanie však patrí celému kolektívu, ktorý druhým miestom dosiahol maximum.“
Poľnohospodár Močenok - tréner Karol Karlík: „S umiestnením spokojnosť je, pretože tak akosi sme si to pred sezónou aj predstavovali. S hrou je však spokojnosť iba polovičná. Kým na jeseň hrali chlapci veľmi dobre a pochváliť môžem najmä Kováčika, Penzeša a Špánika, na jar to už také dobré nebolo, ba po zápase vo Veľkých Ludinciach nastalo v kolektíve až príliš veľké uspokojenie a pokles výkonnosti, takže súťaž sme vlastne iba dohrávali. Aj preto sme vypadli z boja o konečné druhé miesto, ktoré by bolo skutočne veľmi pekné. Na jar nám chýbalo niekoľko kľúčových hráčov pre zranenia či pracovné povinnosti, takže aj tu je určitá príčina našej slabšej hry.“
FK Kolárovo - tréner Peter Ganczner: „Oproti vlaňajšej sezóne sme diametrálne zmenili štýl hry, keď sme sa viac zamerali na dobrú defenzívu. Strelili sme síce takmer o polovicu menej gólov, ale na druhej strane sme ich aj menej inkasovali. Naša hra v obrane bola disciplinovanejšia, a tak zrejme aj zásluhou toho sme sa pohybovali v popredí tabuľky. V zime odchodom štyroch hráčov došlo k oslabeniu kádra, lenže mužstvo to akoby ešte viac stmelilo a aj napriek istým problémom sa naše predsezónne ambície naplnili. Chlapcov ako celok môžem pochváliť, no predsa len by som chcel vyzdvihnúť troch z nich, pretože Záhoran, Máté a Gabriel Nagy boli stabilnými oporami mužstva.“
ŠM Gabčíkovo - prezident klubu Tibor Liszkay: „Chceli sme skončiť do piateho miesta, a tak na splnenie tohto cieľa sme počas roka až dvakrát vymenili trénera. Skončili sme síce „až“ piati, ale iba bod od štvrtého, nuž by sme mohli byť aj spokojní. Myslím si však, že mužstvo malo na to, aby skončilo vyššie. Hra bola tiež dobrá, ba posledné zápasy veľmi kvalitné. Máme mladé mužstvo, ktoré teraz nazbieralo cenné skúsenosti a o rok by sme chceli ísť v tabuľke vyššie. Pochváliť by som z neho chcel obrancu Liszkaya, ktorý bol však naším najlepším strelcom, ale aj Petra Nagya, Czajlika a vpredu Vörösa. Káder plánujeme ešte posilniť, a tak v novej sezóne by to malo byť zase o voľačo lepšie.“
Družstevník Veľké Ludince - tréner František Urban: „Pred sezónou bolo naším cieľom 3. miesto, lenže po tom, ako niektorých stabilných hráčov (Škorec, Kaminský, Kasana, Mácsadi, Ujvári) postihli dlhodobejšie vážne zranenia, niektorých ďalších zase krátkodobé, sme vlastne ani raz nehrali v optimálnej zostave. Aj preto je naše umiestnenie také, aké ja, ale ja som, i napriek tomu, že cieľ sme nesplnili, aj s tým spokojný. To isté môžem povedať na margo našej hry, ktorá bola naozaj dobrá. Myslím si však, že úroveň štvrtej ligy v tomto ročníku poklesla. Bol v nej iba jeden suverén, Lapáš, zopár kvalitných mužstiev, ale dosť slabých. Ostatne, tabuľka hovorí jasne, kto sa kam radí.“
ČFK Nitra - tréner Róbert Jež: „Po vypadnutí z tretej ligy bolo naším cieľom pohybovať sa v popredí tabuľky, lenže po zimnom oslabení kádra, keď z neho odišlo šesť hráčov, to už nešlo. Napriek tomu som s hrou mužstva nadmieru spokojný a až také zlé nie je ani naše umiestnenie. Navyše, niektorí hráči zbierali potrebné skúsenosti, čo sa im v novej sezóne určite zíde. Oporou bol mladý brankár Kolmokov, ktorému dobre sekundovali Ďuriš, Svýba, Endrödy, Halčák, ale aj mladý Tóth a v posledných zápasoch i dorastenci Bernáth s Gardianom.“
FC Pata - prezident klubu Marián Valenta: „Do súťaže sme šli s cieľom udržať sa v nej, pretože je nepomerne kvalitnejšia ako piata liga. Skončili sme ôsmi, takže u nás prevláda spokojnosť. A to nielen s umiestnením, ale aj s počtom získaných bodov. O čosi lepšiu sme mali jesennú časť. Treba však vidieť aj to, že v zimnej prestávke nám z kádra odišlo trio „bomberov“ Lehocký, Martonka, Očenáš, ktorí dali dovtedy takmer všetky naše góly. Spokojní sme aj s hrou, mrzí nás iba zbabraný zápas s Komárnom a doslova výbuch na Lapáši. Máme však mladý káder, veď je v ňom deväť dvadsaťročných hráčov, takže mužstvo perspektívu rozhodne má. Je výkonnostne vyrovnané, nikto z neho nevytŕča, a tak za uplynulú sezónu si zaslúži pochvalu ako celok.“
Spartak Vráble - tréner František Bielik: „Celý ročník by som rozdelil na dve časti. Kým v jesennej sme hrali doslova katastrofálne, a to aj preto, že mužstvo sme budovali prakticky za pochodu a neboli v ňom hráči, ktorí by vedeli zabojovať a vytvoriť dobrý kolektív, na jar to už bolo celkom iné. Podarilo sa nám káder vhodne doplniť o futbalistov, ktorí sa oddali tejto hre a navyše im srdce bilo pre Vráble. Vedeli sme, že v jarnej časti budeme bojovať o záchranu, ale súťaž sme chceli za každú cenu udržať. V tejto časti som s našou hrou veľmi spokojný, pretože sa na ňu už dalo pozerať. Spokojní sme aj s konečným umiestnením, som však presvedčený, že Vráble patria v tabuľke ešte vyššie. Pochváliť by som chcel všetkých hráčov, ktorí na jar nastupovali na zápasy, pretože vytvorili dobrú partiu a spoločne ťahali za jeden koniec povrazu.“
Lokomotíva Bánov - tréner Zdeno Kováč: „Do ťažkej súťaže sme ako nováčik nevstupovali s veľkými očami, mojím tajným cieľom bolo 10. miesto. To sa nám podarilo splniť, a tak som spokojný. Chválu môžem vysloviť nielen na funkcionársku prácu, ale aj na našu hru, ktorá sa postupne zlepšovala. Veľmi dobré výkony sme podávali najmä na domácom ihrisku, ale kvalitné zápasy sme odohrali v Kolárove, Pate, na ČFK i v Tlmačoch. Stabilnou oporou bol brankár Mráz, ktorý je podľa mňa najlepší v súťaži, spokojný som bol s Procháczkom i Keméňom a dobrú jar mali Peťo Šimunek s Hamarom.“
MŠK Želiezovce - prezident Ladislav Kadasi: „S uplynulou sezónou sme spokojní. Mužstvo hralo pomerne dobre a súťaž napokon zachránilo. Jesennú časť sme však trochu pokazili, navyše po nej nám odišlo viacero hráčov, ktorých sme museli nahradiť mladými. Tí sa svojej šance chytili a v druhej polovici súťaže vozili body aj zvonku. Škoda nepríjemného zranenia Páchnika na začiatku jarnej časti, bodov by sme mali zrejme ešte viac. Z mladých hráčov by som chcel pochváliť Ľuba Barecza, Tótha, Šála a tiež Kokošku. Mrzí nás inzultácia, kvôli ktorej sme museli hrať tri zápasy mimo náš štadión. V závere sme už skúšali stavať aj nádejných dorastencov, nuž si myslím, že práve skončenú sezónu môžeme až na ten jeden rušivý moment zhodnotiť pozitívne.“
FC ViOn B/Volkovce - tréner Ondrej Kozolka: „Naším cieľom bolo dôstojne hrať štvrtú ligu, čo sa nám aj podarilo. Spokojní sme však aj s tým, že sme sa v nej navyše i zachránili. Navyše, spokojnosť môžem, až na zápas s Močenkom, vysloviť aj s hrou mužstva. Z neho by som chcel vyzdvihnúť najmä s pätnástimi gólmi nášho najlepšieho strelca Beláňa, ale tiež Farkaša a Mankoveckého. K záchrane určite prispeli aj hráči áčka, ktorí mali striedavý štart. Úprimne poviem, veril som, že sa zachránime, pretože s mužstvami nad nami sme boli v tesnom kontakte, no definitíva prišla víťazstvom v Tlmačoch, kam sme cestovali s presvedčením, že súpera na jeho ihrisku zdoláme.“
Družstevník Baloň - tajomník klubu Fridrich Matus: „Chceli sme skončiť do 10. miesta, čo sa nám napokon takmer aj podarilo, a tak sme spokojní, rovnako ako s hrou mužstva. Škoda, že nám po jeseni odišli traja veľmi dobrí hráči - Paľo, Zsemlye a Štefanka, ktorých tí, čo prišli, nedokázali plnohodnotne nahradiť. Paradoxne sme na jar získali viac bodov ako v prvej polovici súťaže. Počas sezóny sme síce menili trénera, hre mužstva to však pomohlo. Vyzdvihnúť by som chcel nielen brankára Vörösa, Blaška, Szikoru, Johancsika či L. Vassa, ale aj nášho najstaršieho hráča Jozefa Szaba, ktorý už 25 rokov hrá za Baloň a jeho výkonnosť i veľké futbalové srdce mu tí mladší môžu iba závidieť.“
FC ŠTK Šamorín - podpredseda klubu Ladislav Németh: „Celý rok bol z nášho pohľadu nevydarený. Chceli sme skončiť do 8. miesta, ale boli sme nakoniec až tretí odspodu. Pred sezónou sme sa síce posilnili, no na hre mužstva to vidieť nebolo. A to aj preto, že sme mali dosť zranených hráčov, ba niektorí zbytočne stáli pre tresty. S obranou problémy neboli, avšak v útoku sme v koncovke dokonale zlyhali. Jednoznačne viac sme očakávali od starších hráčov, ktorí mali tých mladých na ihrisku usmerniť, no túto úlohu nezvládli. Ak by som mal byť s niekým spokojný, tak potom s brankárom Pörsökom, mladým Rigom a do zranenia aj s Kurcsinom.“
MFK Tlmače - tréner Vladimír Hacher: „Na jar predchádzajúcej sezóny sme neprehrali dvanásť zápasov za sebou, a tak sme pred vstupom do uplynulého ročníka mali podstatne vyššie ambície, než ako sme napokon skončili. Naše konečné umiestnenie je však dôsledkom toho, že z klubu odišli sponzori a dvanásť skúsených hráčov, ktorých museli nahradiť mladíci. S tým kádrom, ktorý tu zostal, a vzhľadom k ekonomickej situácii v klube sme mali jediný cieľ, a to dôstojne dohrať súťaž. Až na posledný zápas, keď nám neprišiel autobus, a tak sme nemohli do Baloňa vycestovať, sa nám to, myslím si, aj podarilo, takže by sme mohli byť aspoň s týmto spokojní.“
TJ Horné Saliby - vedúci mužstva Aladár Mikulics: „V lete sme ani nepredpokladali, že budeme bojovať o záchranu. Aj v zimnej príprave sme dosahovali dobré výsledky a mysleli sme si, že sa môžeme zachrániť, lenže potom prišli zranenia viacerých hráčov, k tomu navyše tresty, a všetko predchádzajúce úsilie vyšlo nazmar. S hrou, pokiaľ sme boli kompletní, sme boli spokojní, lenže to bolo málokedy. Z hráčov by som mohol za stabilne dobrú výkonnosť pochváliť kapitána Flasku, ale tiež Perleczkého, Bodoru a Deáka.“
Pripravil JOZEFUHLÁRIK