Zvykne sa hovoriť, že druhý rok býva v súťaži kritický. O pravdivosti týchto slov sa mohli presvedčiť aj v Nedede, kde po výbornej predchádzajúcej sezóne tentokrát bojovali o spodné priečky tabuľky. „Po veľmi dobrej jari, keď sme skončili štvrtí, sme mali určite smelšie plány. Mysleli sme si, že ani v nadchádzajúcom súťažnom ročníku by sme nemuseli skončiť horšie ako do 10. miesta. Chceli sme vyhrávať najmä doma a divákovi zároveň ponúknuť atraktívny futbal. Žiaľ, nestalo sa ani jedno ani druhé,“ smutne začal svoju bilanciu prezident klubu František Vlčan. „V letnej prestávke nám však odišlo niekoľko kvalitných hráčov, ktorých tí noví nedokázali plnohodnotne nahradiť. Navyše, mali sme veľmi zlý začiatok sezóny, veď iba remíza v Sládkovičove, kde v ďalších kolách prakticky každý vyhrával, bola pre nás sklamaním. Potom sme však doma dvakrát prehrali a výkon mužstva šiel dole, ba v prvých piatich kolách sme nedali ani jeden gól. Pristúpili sme teda k výmene trénera a hneď ďalší zápas sme dokázali zabodovať naplno. Bola to však iba labutia pieseň, pretože ani v ďalšom priebehu jesennej časti sme svoj tieň neprekročili. Príčinu toho však vidím aj v tom, že sme vinou viacerých zranení mali dosť úzky káder, ktorý zase až taký silný nebol. Po nevydarenej jeseni sme v zime získali ďalších hráčov, ktorí nám mali pomôcť v bojoch o záchranu. Mnohí hovorili, že také kvalitné mužstvo ešte v Nedede nebolo, lenže čo z toho, keď to nedokázalo vyjadriť aj na ihrisku? V jarnej časti sme síce iba päťkrát prehrali, no len trikrát vyhrali, a to bolo žalostne málo. Sedem remíz na spokojnosť nestačí. A pritom sme opäť zbytočne strácali body najmä na domácom ihrisku, pretože šancí sme si dokázali vypracovať dosť. No s ich premieňaním to bolo žalostné. Čo z toho, že hra bola dobrá, najmä v zápasoch na Myjave, v Leviciach, na FC ViOn, v Trnave či Šali, keď bodov sme získali málo? Pri všetkých týchto slovách je teda zreteľné, že s uplynulým ročníkom spokojní byť rozhodne nemôžeme.“
Boli teda v Nedede hráči, s ktorými by prezident klubu spokojný bol? „Ale áno. Veľmi dobre zahrala najmä stopérska dvojica Heriban - Černáček, ktorá navyše dala takmer polovicu našich gólov. Aj tu je vidieť, aká mizéria v zakončení u nás bola. Chýbal nám jednoducho strelec, ktorý by vedel premieňať vytvorené šance. Na jar sme boli spokojní aj s Kopčanom a tiež brankárom Seneckým, ktorý, žiaľ, pre zranenie odchytal iba šesť kôl.“