Vyše stoštyridsa Majeríkovcov sa stretlo pod spolonou strechou kultúrneho domu v Golianove v okrese Nitra. „Vštepovali do nás od detstva rodinné hodnoty. Mali sme prísnu kresanskú výchovu. V jej duchu sme sa vždy navzájom stretávali. Naše deti mali u babky jasle, školu i družinu,“ hovorí Pavol Majerík, ktorý sa priinil o to, že sa o najširšia rodina videla spolu už ôsmy raz. K Majeríkovcom sa pridali i Šlosárovci.
František Majerík si totiž zobral za manželku Veroniku Šlosárovú a mali spolu osem detí. „František, môj pradedo, bol poas prvej svetovej vojny zajatý na východnom fronte, kde sa stretol s generálom Štefánikom. Po vyslobodení sa vrátil domov k svojej snúbenici,“ hovorí syn organizátora podujatia Mário. Študoval korene rodu v štátnom oblastnom archíve. So základmi latininy a znalosou maariny sa v starých listinách písaných rukou slušne zorientoval. Vypracoval rodostrom rodiny, na ktorý pozháal fotografie. Dnes je v om 136 udí, z ktorých desa už nežije.
„Naši predkovia boli nemajetní udia, ktorí patrili k vrstve želiarov. Pochádzame zo skromných pomerov, máme však k sebe blízko a vieme si vychutna rados zo spoloného stretnutia,“ hovorí. Najstarším z rodiny bol František narodený v roku 1801.
Na internete našiel zoznam menovcov, ktorí sa dostali do Ameriky na zaiatku dvadsiateho storoia. S mnohými si píše a hadá, o ich spája. Na stretnutí bola najstaršia 78-roná Irena. Najmladšiu Sáru, ktorá sa narodila tento rok, pestovala 65-roná babka Emília.
- bej -