Tlak na maximálnu efektívnos a konkurencieschopnos podnika-teských subjektov v rámci svetovej ekonomiky vyvoláva aj v oblasti elektroenergetiky proces postupujúcej globalizácie. Jedným z jej príznakov je oraz výraznejšie otváranie sa medzinárodného trhu s energiou, postupné odštátovanie energetických spoloností, ako aj ich fúzia do väších celkov s cieom synergických výhod a silnejšej konkurencieschopnosti na trhu. Výrazným príkladom z posledného obdobia je zlúenie vekých elektrárenských spolo-ností Bayernwerke AG a Preussen Elektra AG do mimoriadne silného konzorcia EO.N, ktorému napríklad patrí aj majoritný podiel v plynárenskej spolonosti Ruhrgas.
Tomuto procesu sa nemôže vyhnú ani slovenská energetika, charakterizovaná pred blížiacim sa vstupom na otvorený európsky trh viacerými priaznivými aj problematickými charakteristikami. Slovenské elektrárne, a.s., ako doteraz majoritný výrobca a dodávate elektrickej energie v SR, disponuje v súasnosti dostatonou kapacitou elektrárenských zdrojov, ktoré mu umožujú aj pri uritej rezerve pre prípad špikového zaaženia ponúka prebytok energie na export. Na druhej strane nik nepochybuje o potrebe spojenia SE so silným strategic-kým partnerom, ktorý by prispel k ekonomickej a finannej stabilizácii a zvýšeniu jeho konkuren-cieschopnosti v nových podmienkach.
Podmienkou takéhoto partnerstva bola a je reštrukturalizácia SE, ako aj zásadné zmeny celkového hospodárskeho prostredia, v ktorom na slovenskom trhu pôsobí, ako je liberalizácia cien, dopracovanie energetickej legislatívy v súlade s medzinárodnými záväzkami SR a normami EÚ a podobne. Výsledkom postupnej reštrukturalizácie SE je súasná podoba tejto akciovej spolonosti, z ktorej boli vlani odlenené a.s. Teko (Tepláre Košice) a SEPS (Slovenská elektrizaná prenosová sústava). V rámci privatizaného procesu vláda SR vybrala na základe súaže privatizaného poradcu - medzinárodne konzorcium vedené poradenskou spolonosou Pricewaterhouse-Coopers. Uznesením vlády . 700/2002 schválila dva varianty privatizácie SE ako predaj 49-percentného podielu celých SE alebo rovnakého podielu v dcérskych spolonostiach SE, vytvorených na tento úel. Tým by sa privatizovaná spolonos oistila od niektorých problematických astí, ktoré znižujú jej hodnotu a odrádzajú potenciálnych investorov, ako je napríklad odlenenie klasických energetických zdrojov od jadrových, ktoré sú pre niektorých partnerov neprijatené.
Postupujúci proces výberu strategického partnera (doteraz sa prihlásilo 8 záujemcov) sprevádza aj diskusia odborníkov, ktorí nadobúdajú oraz konkrétnejšie poznatky o vývoji energetiky a zaínajú aj upozorova na možné riziká vo vývoji domácej energetiky v najbližšom období. Na prvom mieste stojí potreba náhrady disponibilných energetických zdrojov minimálne na úrovni 1400 MW po roku 2006. Rýchle odstavovanie jadrových elektrární napriek tomu, že naalej spajú medzinárodné bezpenostné štandardy, pravde-podobne urýchli rast cien elektrickej energie. Bude ma aj negatívny dopad na zahranino-obchodnú bilanciu SR v prípade predpokladaného krytia chýbajú-cej energie dovozom zo zahraniia aj v prípade investícií do nie lacných paroplynových cyklov, ktoré následne zvýšia nároky na dovoz zemného plynu.
Oakáva sa, že súasný mierny prebytok disponibilného výkonu elektrárenských zariadení bude v najbližších rokoch klesa v celej Európe. Príinou je jednak medzironý nárast spotreby elektriny v krajinách UCTE (kde patria aj krajiny strednej a východnej Európy) o dve percentá, ako aj postupné odstavenie niektorých starších výrobných kapacít. Tento vývoj sa predpokladá v horizonte najbližších 5 až 6 rokov, iže práve v ase, kedy aj Slovensko prestane by sebestané vo výrobe elektriny.
V tomto období navyše dôjde k alšiemu sprísneniu emisných noriem, ktoré sa budú bezprostredne dotýka potrebných investícií v Elektrárni Vojany. Dá sa predpoklada, že privatizáciou SE sa urýchli tlak nového investora na odstavenie najnákladnejších elektrárenských kapacít v Elektrárni Nováky a Vojany, o môže alej prehbi energetický deficit slovenského hospodárstva a prehbi závislos obchodnej bilancie SR na dovoze energie zo zahraniia. Nezanedbatená ostáva aj otázka sociálneho dopadu odstavenia elektrárenských kapacít v Novákoch, vybudovaných na miestnych zdrojoch hnedého uhlia, pre celý hornonitriansky región.
Riešením v týchto úvahách ostáva navýšenie dovozu elektrickej energie zo zahraniia. Za zváženie stojí aj potreba investícií do rozvodných liniek, lebo súasné kapacity nie sú schopné predpokladané množstvo elektrickej energie na Slovensko dopravi. To znamená posun v nákladoch a cenách energie v krátkom ase aj zo strany rozvodných spoloností. Zníženie všetkých týchto rizík je v rukách tých, ktorí v súasnosti rozhodujú o budúcnosti SE, a.s.
Iba dôkladné rozpoznanie a skúmanie všetkých aspektov alšieho vývoja elektroenergetiky v celoeurópskom rozsahu, ako aj oakávaných podmienok v domácom prostredí, môže by zárukou prijatia optimálneho rozhodnutia, ktoré bude zohadova nielen momentálne potreby elektrárenského podniku a domácej ekonomiky, ale aj záujmy celej slo-venskej spolonosti a budúcich generácií.
