Do kroniky nitrianskeho basketbalu sa streda 15. mája 2003 zapísala veľkými písmenami. Tretie víťazstvo v sérii s Interom totiž oblieklo domáci tábor do bronzového odtieňa. Nováčik súťaže s ambicióznym vedením i trénerom zvládol finiš náročnej sezóny k spokojnosti prezidenta klubu Romana Cerulíka. „Náš tím bol oživením ligy, v Nitre sa hral basketbal v prvom rade pre radosť ľudí a navyše sme k tomu pridali obrovský úspech v podobe medailí. Je to výborný odrazový mostík pre budúcnosť. Verím, že naďalej tu bude žičlivé prostredie a zmobilizujú sa ľudia a subjekty, ktorí môžu ešte napomôcť ďalšiemu napredovaniu,“ zaželal si Roman Cerulík a dodal výbornú správu pre fanúšikov - firma K Cero bude aj v budúcej sezóne podporovať podkošový tím pod Zoborom a naďalej s ambicióznym lodivodom Ľubomírom Urbanom na lavičke. My sme z „bronzovej“ nitrianskej kabíny vytiahli zaujímavé hráčske kvarteto - najlepšieho strelca ligy, kapitána, najstaršieho hráča a benjamína tímu.
Denis Mujagič: „Som rád, že som mohol pomôcť mladému tímu. Tretie miesto veľa znamená pre chlapcov, mesto aj sponzora, ktorý sa celú sezónu staral o financie. Mali sme počas roka aj slabšie chvíľky a pôvodne bola naším cieľom záchrana, takže si myslím, že z bronzu môžu byť všetci šťastní. A či zostanem naďalej v Nitre? Zatiaľ viem len toľko, že dvadsať dní nechcem na basketbal ani pomyslieť. Idem si odpočinúť domov, do chorvátskeho Zadaru.“
Ľuboš Gál: „Milo ma prekvapilo, ako profesionálne klub fungoval, s podobnou organizáciou som sa stretol iba pred rokmi v majstrovskom Interi. Hlavnú zásluhu má samozrejme pán Cerulík, ktorý pobláznil ostatných ľudí okolo seba a rovnako dôležitý bol aj príchod trénera Urbana, ktorý scelil mužstvo i funkcionárov. Po dlhej sérii s Lučencom pre nás nebolo ľahké motivovať sa na súboje o bronz. Chvalabohu sa nám to podarilo, a odvďačili sme sa divákom. Vôbec, ich početnosť a priazeň hodnotím ako najväčšie pozitívum.“
Miloš Babič: „Keď som prišiel vo februári do Nitry, dúfal som v takýto úspech, hoci tím nemal veľa skúseností. Tvrdou prácou a dôslednou hrou sme však smerovali k medaile. Bol som viackrát majstrom Slovenska, ale tretie miesto v tíme nováčika ma určite teší. Mužstvo sa dalo dohromady na poslednú chvíľu, takže bronz je zrejme maximum, čo sme mohli dosiahnuť. A dokedy chcem hrať basketbal? Ešte pár rokov určite!“
Branislav Tomek: „Je to perfektné získať bronz pred našimi fanúšikmi. Chcel by som sa im poďakovať za to, že nám fandili, rovnako tak funkcionárom a všetkým, ktorí majú podiel na úspechu. Myslím si, že mi veľmi pomohol rok strávený v Pezinku, kde som sa pod vedením trénera Urbana veľa naučil a získal skúsenosti, ktoré sa mi v tejto sezóne zišli. Verím, že v basketbale mám toho ešte veľa pred sebou a že toto nebol môj posledný úspech. Tento bronz si vážim viac ako vlaňajšie zlato v drese Pezinku, pretože som k nemu prispel na palubovke oveľa viac.“ MARTIN KILIAN
Urban ako gáfor
Hoci hneď po poslednom hvizde stredajšieho duelu s Interom vypukli oslavy zo zisku bronzu, trénera Ľubomíra Urbana akoby sa ani netýkali. V nestráženej chvíli, keď sa jeho zverenci chystali na prebratie medailí, zmizol ktoviekam, a celkom sa „vyzul“ zo strieľania zátok či slávnostného fotenia. „Mexo“ je skrátka pracant, ktorý neobľubuje spoločenské udalosti. A potvrdilo sa to aj pri historickom úspechuNitranov.