„V článku pod titulom „Ani druhý krok smerom k extralige nevyšiel“ som sa dočítal, že som vinný za to, že som pripravil volejbalistov Nitry o možnosť ísť ďalej v bojoch o postup do extraligy, lebo som dovolil súperovi dopoludnia trénovať v telocvični SPU. Ba čo viac, podľa vyjadrenia trénera Hukela, vrazil som nôž do chrbta volejbalistom Nitry.
Vzhľadom k tomu, že prenájom športových priestorov sa rieši na našom pracovisku UVZ ŠO SPU štandardným spôsobom na úrovni sekretariátu podľa daných pravidiel, o bližšie informácie v predmetnej veci som požiadal pracovníčku sekretariátu. Tá mi potvrdila, že istý pán si prenajal športovú halu 5. 4. v čase od 11.00 - 12.30 h za účelom hrania volejbalu, čo mi potvrdila záznamom v Knihe prenájmov. To, že prenajímateľ bol funkcionárom volejbalového klubu zo Svidníka, sa dozvedela až potom, keď jej domov volal funkcionár nitrianskeho volejbalového klubu.
Mňa však viac ako to, že volejbalisti Svidníka absolvovali tréning v športovej hale, zaujala myšlienka, prečo by nemohli u nás absolvovať tréning? Akú výhodu získa mužstvo, ktoré absolvuje jeden tréning v telocvični, v ktorej súper trénuje takmer denne? Skúste sa zamyslieť na etickou stránkou takéhoto znevýhodňovania súpera inými ako športovými prostriedkami. Aby som zadosťučinil svojmu svedomiu, otázku umožňovania prípravy pred športovým výkonom som konzultoval s odborníkmi vo volejbalovom športe, samozrejme s inými, nie nitrianskymi odborníkmi. Ich odborný pohľad ma uspokojil.
Vážený pán Hukel, nakoľko prevažnú časť svojho života som v rôznych podobách zasvätil športu, sú mi známe prípady, kedy tréneri, vedomí si nepripravenosti svojho mužstva, siahajú po iných ako športových praktikách, len aby za každú cenu zvíťazili nad súperom. A to sú tí, ktorí vrážajú nôž do chrbta slovenskému športu, čo sa následne prejavuje v zápoleniach na medzinárodnej scéne. Vaše slová, obsiahnuté v predmetnom článku, sú výpravnou sondou do osobnosti človeka.
A pokiaľ ide o športový výkon vášho mužstva, doporučujem vám vypočuť si názory volejbalových odborníkov, ktorí v čase tohto športového stretnutia sedeli v hľadisku a iste volejbalu rozumejú. Ja som si ich názory vypočul. S nevládnymi nohami sa krok do extraligy nerobí.“
Jaroslav Jedlička