Bolo že to radosti v utorok večer na zimnom štadióne v Nitre, kde diváci spolu s hokejistami vychutnávali opätovný návrat do extraligy. A oslávili ho skutočne so všetkou parádou.
Na ľad pred slávnostným odovzdávaním upomienkových sošiek a dresov vykorčuľoval kapitán Košťál s dlhovlasou priliehavou blond parochňou, jeho asistent Socha bol ale „viditeľnejší“, pretože tá jeho kričala slniečkovožltou farbou. Zahanbiť sa nenechal ani Ivičič s vlasmi á la Pipi Dlhá pančucha, ibaže v čiernom vydaní. Ostatní spoluhráči mali na tvári rozličné bojové pomaľovania (niektorí svoje fúzy odeli do tmavomodrého odtieňa) a všetci spoločne mali pravú štulpňu modrú a ľavú bielu.
Pred samotným zápasom predniesol niekoľko úvodných slov najstarší žijúci hokejista na Slovensku, čochvíľa 95-ročný Štefan Valent, aby potom ocenil riaditeľ klubu Ladislav Marenčák a manažér Ivan Hrtús všetkých tých, ktorí sa akoukoľvek mierou pričinili o opätovný návrat Nitranov do extraligy. Všetci diváci potom od mladých nitrianskych nádejí dostali plagát hokejistov HKm Nitra s celoročným kalendárom. V prestávke medzi prvou a druhou tretinou spríjemnila prítomným čakanie na hokej 12-ročná krasokorčuliarka MKK Nitra Katka Babalová. V súboji o sľubovanú hifi vežu sa spomedzi troch vyžrebovaných najviac darilo Vladimírovi Slovákovi, inak hospodárovi HKm, ktorý zo šiestich pukov nasúkal do prázdnej bránky päť.
Zápas s Ružinovom bol plný gólov, ale aj zaujímavých situácií. Za zmienku stoja nielen štyri góly hostí, pričom prvé dva padli v rozpätí 36 sekúnd a druhé dva za deväť (oba dal Dostál pri hre 4:4), ale aj tri nitrianske góly od 34. do 37. min., keď prvý padol pri presilovke, druhý pri hre 4 na 4 a tretí pri oslabení za vylúčeného Stráňovského. Pozoruhodnú bilanciu mal hosťujúci brankár Mikuš, ktorý prišiel na ľad v 38. min., ale než sa stihol prvýkrát dotknúť puku, inkasoval do Košťála, ba do konca druhej tretiny sa mu to „pošťastilo“ ešte dvakrát. Do brány sa teda po prestávke opäť vrátil Sloboda.
Mnohí boli možno prekvapení, že medzi „generalitou“ chýbal prezident klubu Vladimír Baláž, no kto pozornejšie počas celej sezóny sledoval jeho prítomnosť v čestnej lóži počas zápasov (veľa čiarok za účasť by rozhodne nenazbieralk), ten sa tomu ani veľmi nečudoval. Nám sa ho podarilo zachytiť počas jeho iba niekoľkominútovej (!) návštevy na konci druhej tretiny, a tak sme sa ho spýtali na jeho pocity. „Pri športe musíte počítať nielen s víťazstvami, ale aj s prehrami, no ja som veril, že sa rozhodne na ľadovej ploche, a že pre to, aby sme boli postupujúcim my, spravíme všetko. Vzhľadom k výkonnosti sa dalo predpokladať, že ligu vyhráme. K úplnej spokojnosti nám chýba ešte väčšia divácka kulisa a najmä záujem sponzorov. Som rád, že sa nám podarilo do činnosti v klube zatiahnuť bývalých nitrianskych hráčov, ale moje pďďakovanie patrí aj trénerovi Chlebcovi, ktorý ako Nitran má vzťah k mestu i klubu, a ktorý to zúročil na opätovný návrat medzi slovenskú hokejovú elitu.“
Mužstvo sa na ľade zabávalo aj počas stretnutia, keď hráči po niektorých góloch ukázali zopár divadelných sekvencií, no pozápasové oslavy na fanúšikmi zaplnenej ľadovej ploche boli skutočne parádne. Hráči sa od radosti oblievali šampanským, divákom predviedli, ako vyzerá hokejová „mašinka“, a tréner Chlebec sa zaslúžene ocitol niekoľkokrát nad ich hlavamiBol to totiž práve on, kto s nimi poctivo pracoval počas celej sezóny, a kto ukázal všetkým neprajníkom, že smer, akým sa hokej pod Zoborom uberá, je správny. JOZEF UHLÁRIK