Často pri stretnutiach s vami, fanúšikmi, sa opakuje na mňa tá istá otázka: „Ako sa podieľa mesto na úspechoch basketbalu v Nitre?“. Odpoveď nájdete v nasledujúcich riadkoch:
- v roku 1999 som bol požiadaný pomôcť basketbalu v Nitre. Družstvo sa nachádzalo v absolútnej finančnej kríze, hráči nastupovali bez základného vybavenia, ako sú nederavé tenisky, slušné dresy a bez teplákov... Družstvo v sezóne 1999/2000 skončilo na 3. mieste II. ligy, čo bol posun o 7 priečok oproti roku 1998 (10. miesto). Divácka návštevnosť cca 200 divákov na zápas.
V roku 1999 mesto prispelo:
- na materiálno-technické zabezpečenie 20 000,- Sk
- na mládežn. turnaje 15 000,- Sk
- v sezóne 2000/2001 sme vstupovali do II. ligy s ambíciou na postup do I. ligy, ktorá sa ukázala ako reálna, ale len mladíckou neskúsenosťou sme úspech nedosiahli. Postup nám unikol len o 1 bod napriek tomu, že s postupujúcim ŠKP Bratislava sme vyhrali vo všetkých štyroch vzájomných stretnutiach a s každým zo súperov sme mali aktívnu vzájomnú bilanciu... Priemerná divácka návštevnosť cca 300 divákov.
V roku 2000 prispelo mesto na činnosť celého basketbalového klubu sumou: 14 000,- Sk
- v sezóne 2001/2002 sa naše družstvo suverénnym spôsobom bez jedinej porážky prebojovalo vo veľmi ťažkej súťaži do I. ligy. V prechádzajúcom ročníku prišlo ku reorganizácii najvyššej súťaže a do II. ligy vypadávali 3 družstvá. Tým sme o postup bojovali s exligovými Štart Bratislava, TU Košice, Banská Bystrica, i napriek tomu sme však postúpili. V tomto ročníku sme dosiahli ďalší historický úspech, keď ako druholigové družstvo sme vyhrali skupinu, v ktorej boli prvoligisti Handlová, Prievidza a vtedy „bronzové“ Levice a postúpili sme ako historicky prvé druholigové družstvo do semifinále Slovenského pohára! Priemerná divácka návštevnosť cca 400 ľudí. V prvom semifinálovom zápase s Lučencom viac ako 1000 divákov...
V roku 2001 mesto prispelo na otvorené majstrovstvá Nitry v hádzaní šestiek: 2000,- Sk
- po postupe do najvyššej súťaže sme postupne do Nitry prilákali kvalitné basketbalové atrakcie ako Petruševa (bývalý macedónsky reprezentant), Mareka (český legionár), Meluša (slovenský reprezentant), Jacksona (jediný hráč v slovenskej lige z USA), Mujagiča (juniorský majster Európy v drese ešte bývalej Juhoslávie), Weissa (bývalý slovenský reprezentant), ako aj trénera slovenskej reprezentácie, 6-násobného najlepšieho trénera SR Ľubomíra Urbana, ktorý obetavo tiež prišiel pomôcť Nitre, v ktorej s rodinou žije... Hrali sme aj Čs. pohár, kde sme mali najťažšiu skupinu, ako sa neskôr ukázalo - finalistov československého pohára Lučenec a Kunín, a aj tu sme obstáli a po víťazstve nad nováčikom českej ligy - družstvom Kroměříža - sme obsadili 3. miesto v skupine. V I. lige sa Nitra prebojovala do play off a to historicky len ako tretí nováčik súťaže... Naše plány a ciele sa postupne napĺňajú a dnes sa na basketbal chodí skutočne zabávať priemerne viac ako 1000 divákov na zápas. A preto, si myslím oprávnene, sme očakávali od mesta adekvátnu podporu. Pripomeniem, že za uvádzané roky 1999 - 2003 mesto neposkytlo mestský majetok - športovú halu, neprispelo na prevádzkové náklady športovej haly SPU Nitra, čiže nemalo (podľa mne dostupných informácií) žiadne výdavky okrem tých, ktoré sú tu uvedené... Pri vstupe do najvyššej basketbalovej súťaže na Slovensku a vychádzajúc z toho, že v Nitre nie je veľa športov, ktoré hrajú najvyššiu súťaž, sme požadovali podľa mňa veľmi prijateľné finančné podieľanie sa mesta na činnosť v sezóne 2002/2003 a to nasledovne:
Požiadavka dotácie na celú sezónu: 1 500 000,- Sk
Komisia pre šport navrhla znížiť našu dotáciu na: 300 000,- Sk
Mestská rada v januári 2003 znížila znížený návrh komisie na:
120 000,- Sk
Radšej sa už neodvážim ani prorokovať, ako sa zachová Mestské zastupiteľstvo pri odsúhlasovaní dotácie pre basketbal v Nitre. Takže, čo sme v skutočnosti dostali v roku 2002 a 2003:
- na účasť v semifinále Slovenského pohára 5 000,- Sk
- na činnosť 30 000,- Sk
Pre úplnosť uvádzam, že sme takisto dostali na organizovanie Memoriálu Ľ. Škulavíka 30 000,- Sk, ktoré však v najbližších dňoch vraciame na účet mesta Nitra, pretože naša predstava bola zorganizovať turnaj štyroch kvalitných mužstiev so zahraničnou účasťou, a to, ako isto pochopíte, zástupcovia nášho mesta, že pri takejto dotácii o tom nemôže byť ani reči...
Teda suma sumárum, ak som počítal dobre, tak za obdobie 1999-2003 sa mesto podieľalo na úspechu basketbalu celkovou sumou 86 000,- Sk, slovom osemdesiatšesťtisíc slovenských korún, čo je priemer 17 200,- Sk ročne...
Kto má teda skutočný podiel na úspechu najlepšieho kolektívu mesta Nitry, vyhodnoteného v minulom týždni spolu s tenisom a atletikou, športu o ktorom sa píše, že sa stal najnavštevovanejším v Nitre, kde sa ľudia chodia skutočne zabávať do preplnenej haly, kde už nie je možné nájsť ani miesto na státie? Rozhodne to nebolo MESTO NITRA. Nebyť vysokej školy SPU, ZŠK Slávie, malých a stredných sponzorov a samozrejme K CERO, basketbal by v Nitre už dávno neexistoval... A či a ako dlho bude existovať záleží aj na vás, vážení zástupcovia mesta, takže nechajme sa prekvapiť...
Roman Cerulík, prezident
BK K CERO Slávia SPU Nitra
