Manželia Ivanoví sa hádzanej venujú už niekoľko desaťročí a tomuto športu sa už od svojich šiestich rokov upísala aj ich dnes 20-ročná dcéra Libuša. Nedávno to skúšala aj v Nitre, no v súčasnosti je opäť naspäť v prvoligových Topoľčanoch, kde je najlepšou strelkyňou svojho družstva.
- Môžete prezradiť, ako ste sa dostali ku svojmu krstnému menu Libuša, ktoré je na slovenské pomery dosť ojedinelé?
- Tak to teda presne neviem, ale myslím si, že to bol nápad mojej mamy, ktorá mi ho vybrala podľa jednej hádzanárky.
- Pýtať sa na to, ako ste sa dostali k hádzanej, je zrejme úplne zbytočné, ale predsa len, hádzanú ste chceli hrávať sama od seba, alebo vás do nej „nútili“ rodičia?
- Už ako malé dieťa som bola prakticky stále pri hádzanej, nuž som k nej akosi prirodzene inklinovala a chcela ju aj hrávať. Nebolo to teda len želanie rodičov, ale najmä moje.
- Ktorými postami ste vo svojej doterajšej kariére prešla?
- Keď som hrala so staršími spoluhráčkami, nastupovala som na krídle, ale vo svojej vekovej kategórii som hrala len na poste strednej spojky, kde sa teraz cítim najlepšie. Mojou krátkou epizódou bol aj post pivotky.
- Za ženy ste hrala už ako 16-ročná. Bol tento prechod pre vás náročný?
- Ani veľmi nie. Hrali sme vtedy v druhej lige a medzi ženy sme vtedy prešli celá generácia mladších dorasteniek. Kategóriu staršieho dorastu sme vlastne vynechali, no a v tej sezóne sme aj postúpili do prvej ligy.
- Z čoho ste mali doteraz najväčšiu športovú radosť?
- Z tretieho miesta na Slovensku, ktoré sme získali ešte ako mladšie dorastenky a zároveň z už spomínaného postupu takmer celého tohto kolektívu do prvej ligy žien. Potešia ma však aj čiastkové výsledky, keď sa v zápase dokážem presadiť strelecky.
- V majstrovských zápasoch ste si už zahrali aj so svojou matkou Danielou. Ako sa vám s ňou na ihrisku spolupracuje?
- Nepociťujem to ako nič zvláštne a výnimočné. Hrám s ňou tak, akoby na jej mieste bola hociktorá iná spoluhráčka.
- Ako sa cítite pri sedemmetrových hodoch?
- Je to psychicky dosť náročné, pretože hráčka dať gól musí, kým brankárka len môže byť úspešná. Premieňanie „sedmičiek“ je dôležité najmä vo vyrovnaných zápasoch. V poslednom čase nám to však akosi nejde.
- Vo svojom pomerne mladom veku ste už boli viackrát zranená. Nezdá sa vám, že súčasná ženská hádzaná je až príliš tvrdá a agresívna?
- Jednoducho sa tak hrá, nuž sa musíme s tým vysporiadať. Rozhodcovia to totiž tolerujú a dôsledne netrestajú. Ešte ani jednej protihráčke som neublížila, no na druhej strane, pri zraneniach od nich som si dosť vytrpela.
- Žijete hádzanou aj doma? Majú jednotlivé zápasy domácu „dohru“?
- Prirodzene, hádzaná neobchádza ani náš byt. Zápasy rozdiskutujeme najmä vtedy, keď mi z nich otec niečo vyčíta. Po návrate domov býva síce niekedy chvíľu ticho, no potom sa aj tak vždy dostaneme naspäť k hádzanej.
- Nie je vám trochu ľúto, že v porovnaní so svojimi rovesníčkami si užijete o niečo menej mladíckej radosti?
- Je pravda, že niečo si odoprieť musím. Najmä počas letných sústredení v horskom prostredí nemám toľko času na kúpalisko. Na diskotéky však nie som zaťažená, hoci v plnej sezóne ich navštevovať nemôžem. Dosť zábavy si ale užijeme so spoluhráčkami. Najviac sa vždy tešíme na tradičný turnaj v Prahe.
- Po štrnástich kolách je ŠKP Topoľčany v prvej lige na poslednom mieste, keď ste získali iba tri body, na predposlednú Zlatnú n/O. strácate tri a na ôsmu Čadcu päť bodov. Čo všetko súvisí s týmto vaším nelichotivým postavením?
- Najmä to, že máme pomerne úzky káder. Navyše, pre naše mladé dievčatá je táto súťaž psychicky i fyzicky dosť náročná. Veľmi ťažko totiž znášajú agresivitu viacerých hráčok súpera, z čoho pramenia i mnohé naše zranenia, ba v niektorých zápasoch nastúpilo iba torzo z celého družstva, keď v poli musela vypomáhať i brankárka Halmová.
- Ako vnímate svoju ďalšiu hráčsku budúcnosť?
- Chcela by som hrať čo najlepšie u nás doma v Topoľčanoch, pre radosť a pre kolektív, v ktorom som si zvykla. Zatiaľ si neviem dosť dobre predstaviť, že by som hrala niekde inde. V súčasných slovenských podmienkach totiž nevidím možnosť existenčného zabezpečenia ani v inom klube. GEJZA SITKEY
