Futbalisti Juhcelpapu Štúrovo zimujú v tretej lige na jedenástom mieste so šiestimi mínusovými bodmi, keď vonku vyšli v siedmich zápasoch zakaždým naprázdno, kým doma sa až trikrát so súperom o body podelili. K väčšej spokojnosti môže chýbať najmä posledný jesenný duel s Bánovcami, v ktorom sa diváci na štadióne pri Dunaji gólu nedočkali. O štúrovskej jeseni sme hovorili s trénerom Ladislavom Kečkéšom, pre ktorého to je prvá treťoligová štácia.
- V akom stave ste v lete našli mužstvo pri Dunaji?
- Káder bol pomerne široký, no bolo v ňom aj dosť hráčov, ktorí ešte neboli na tretiu ligu dostatočne pripravení. Aj preto sa tesne pred súťažou doťahovali niektoré hosťovania. Na poslednú chvíľu prišli traja hráči zo Šale - Špendla, Kollárik, Faltinovič a Sárkány z Dunajskej Stredy. Napriek tomu, že Kollárik i Faltinovič počas vojenčiny v Štúrove už hrali, začiatku sezóny som sa obával, pretože mužstvo nebolo zohraté. Navyše, až na Petra Kováča, do jeho zranenia, sa veľmi nedalo spoliehať ani na vojakov.
- Ste s jesenným umiestnením spokojný?
- Spokojnosť by bola určite väčšia, ak by sme mali o dva body viac. Na druhej strane však musíme byť radi, že sme nazbierali aspoň tých osemnásť. Dvadsať bodov po jeseni a mínus štyri body v tabuľke pravdy by bolo optimum vzhľadom na náš jesenný káder, aj keď sú v ňom aj hráči, ktorí majú možno aj na vyššiu súťaž. Svoje však zohrali aj zranenia či tresty za karty.
- Na ihriskách súperov ste nezískali ani bod...
- K súperom sme cestovali väčšinou tak, že už za Štúrovom sme prehrávali 1:0. Napríklad Šaľu či béčko Trnavy sme však potrápili. Nerád to hovorím a nech to neznie ako výhovorka, ale v troch zápasoch nás arbitri nieže poškodili, ale „zarezali“...
- V ôsmich domácich zápasoch dosiahlo vaše mužstvo zaujímavé skóre 12:2. Domáce straty mrzia, však?
- Tri domáce remízy určite mrzia, no najviac tá s Bánovcami, s ktorými sme hrali v druhom polčase na jednu bránu. Dva body sme stratili aj s Jaslovskými Bohunicami, to bol však zápas druholigovej úrovne. Doma sme dali iba dvanásť gólov aj preto, že útok bol veľmi mladý a nebolo v ňom toho, kto by vzal najmä v pokutovom území súpera zodpovednosť na seba a rozhodoval zápasy. V domácich stretnutiach sme dostali iba dva góly, čo je zásluha nielen brankára Prochászku, ktorý nás niekoľkokrát podržal, ale aj, v domácom prostredí, pevnejšej obrany.
- Aká je situácia s hráčmi, ktorí na jeseň v Štúrove hosťovali?
- Faltinovičovi, Špendlovi, Kollárikovi a Sárkánymu končí hosťovanie v decembri a pravdepodobne sa vrátia do svojich klubov. K akým zmenám príde v januári, je teraz predčasné hovoriť. Napokon, otázka príchodov je v našom klube parketou viceprezidenta Miroslava Lapára.
- V tretej lige pôsobíte prvýkrát. Ako vidíte jej úroveň?
- Určite má svoju kvalitu a pre mnohých hráčov môže byť dobrým odrazovým mostíkom do vyšších súťaží. Myslím si však, že niektorí mladí štúrovskí hráči by si ju mali viac vážiť. Pozitívom môjho pôsobenia v Štúrove je napríklad aj to, že sa postupne zdokonaľujem v maďarskom jazyku.“
Marián DRAGÚŇ
