„Rozlúštil som písmo z disku z Faistu,“ povedal 53-roný Slavomír Chren z Nových Zámkov, ktorý sa roky zaujíma o staroveké civilizácie. O svojom objave informoval aj verejnos na besede v novozámockej knižnici.
Hlinený disk obdivujú turisti na ostrove Kréta, v archeologickom múzeu v Iraklione. Odborníci ho datujú do 17. storoia pred naším letopotom. Piktogramy vytlaené matricou po oboch stranách predmetu nedajú spáva mnohým vedcom, a nielen im.
Chren vyahuje papier, na ktorom je rozlúštený obsah piktogramov ako výsledok jeho dvojmesanej práce. Vychádzal pritom zo starofenického písma. „Pisate textu zaznamenáva svoje pocity po výbuchu sopky Théra, ktorá spôsobila zniujúce záplavy Kréty a Stredomoria,“ hovorí Chren. Z pravej strany disku íta: „Bože, prehovor, jasne (zjav sa) ukrytému, dobre obaja myslime (uvažujme) jasne, zlého boha ohnivého múdrosou kro, spolieham sa (vemi prosím) dobre obaja osud tušíme, domov drahý (drahú vlas) hlasitá mrákava skúša...“.
Technik –ekonóm, ktorý má dve maturity, tvrdí: “Nikto mi nemôže protirei. Sú to nevyvrátitené fakty.“ Sažuje si, že nedostáva priestor v odborných periodikách. Text z disku dal notársky overi a poslal ho viacerým európskym univerzitám.
Poda Ondreja Ožániho z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre je na disku z Faistu zobrazené hieroglyficko-piktografické písmo, ktoré je najstaršie z troch druhov písma používaného asi 2200-1450 rokov pred naším letopotom v egejskom priestore. Lineárne písmo A z tejto trojice je tiež nerozlúštené a lineárne písmo B rozlúštil anglický jazykovedec Ventris s krajanom Chadwickom.
„V súasnosti prevláda názor, že preítanie nápisu na disku je momentálne za hranicami našich možností. Nevieme, akí obyvatelia žili na Kréte do konca 16. storoia pred naším letopotom, kedy v dôsledku pohrôm zanikla ich civilizácia a spoloenský systém.
Nepoznáme ani písmo, aké udia používali, no vyluujeme indoeurópsky jazyk,“ hovorí archeológ a dodáva, že disk je zatia aj pre svetových jazykovedcov tvrdým orieškom.
Pri lúštení písma zavrhuje starofenickú abecedu, na ktorú sa odvoláva Chren. „Najstaršie hláskové písmo starofenickej abecedy je z obdobia okolo roku tisíc pred naším letopotom a disk je o sedemsto rokov starší,“ oponuje.
Dodáva, že o rozlúštenie záhady z disku sa pokúšajú aj laici a textov, ktoré sú pre odborníkov neprijatené, už existuje niekoko. Takéto objavy, ktoré majú blízko k fantastike, sa v posledných rokoch množia. Mnohé z nich sú dokonca publikované knižne, bez odborného stanoviska. Najastejšie objavujú hroby historicky známych osôb ako Pribinu, Svätopluka i Atillu. Atlantídu už ktosi situoval do Podbrana v okrese Senica. Na nedávnej konferencii zasa niekto vyhlásil, že vie, kde leží hrad Vogastisburg, pri ktorom Samo ako prvý známy vládca stredoeurópskych Slovanov porazil vojenskú výpravu franského kráa Dagoberta. Hrad, ktorý sa spomína v písomnostiach, objavitesky stotožuje s Viedou.
„Názory laikov, vydávané za jedine objektívne a správne, asto maria úsilie vedcov o pravdivý pohad na históriu,“ myslí si archeológ. - bej -
