Medzi významné dni predvianoného obdobia, ktoré umožujú narie do neprebernej klenotnice zvykov a tradícií našich predkov, patrí aj sviatok sv. Lucie, ktorá žila v Syrakúzach v štvrtom storoí.
O jej živote rozpráva viacero legiend. Na Slovensku sa základom zvykoslovia stala legenda, poda ktorej bola považovaná za najväšiu a najchýrnejšiu bosorku, ktorá ani na hranici v plameoch inkvizície nezahynula. Jej de, 13. december, je preto oddávna nazývaný „stridžím dom“ a opradený je mnohými zvykmi, arami a poverami.
Na Luciu naši predkovia vykonávali rôzne magicko-ochranné úkony, ktoré ich mali uchráni pred škodlivým pôsobením bosoriek a iných zlých síl. Medzi ne patril zákaz ženám prias, ši a pra a ako prvým vstúpi do cudzieho domu. Na dvere obydlia a maštale cesnakom robili ochranné kríže, aby strigy nemohli vojs do domu ani k dobytku a uškodi mu. Veer jedli cesnak a v snahe zvýši jeho ochranný úinok si ním robili krížik na elo, bradu a niekde i na zápästie. Dedinskí pastieri s trúbením obchádzali dedinu až po najbližšie krížne cesty v chotári, aby z nej vyhnali všetky bosorky.
Najrozšírenejším zvykom v Nitre a jej okolí bolo, že v predveer da Lucie sa ženy obliekali od bielych šiat alebo sa zahalili do plachty, tvár si múkou zaprášili a nepoznané chodili po domoch s husím krídlom vymeta kúty, aby z nich neisté sily odplašili a takto celý príbytok od zlých duchov ochránili. Ak im niekto stál v ceste, omietli aj jeho. Poas tohto úkonu nehovorili, iba hmkali. Niektoré Lucie deti obdarovávali sladkosami. Na niektorých dedinách chodili dve Lucie, jedna s husím krídlom a druhá s vápnom vo vedre. Aj ony symbolicky vymetali kúty a vápnom bielili steny.
V okolí Nitry Lucie aj strašili. Do okien kládli tekvice s vyrezanými otvormi, ktoré predstavovali oi, nos a ústa. Vo vnútri horela svieka. Alebo do domov cez dvere vhadzovali maky.
Na Nitriansku staré mamy rozprávali vnúatám o tých, ktorí chceli pozna bosorky. Ten, kto sa na to podujal, musel na Luciu zaa zhotovova drevený stolek a každý de na om urobi nejaký úkon. Posledným úkonom stolek musel dokoni na Štedrý de. Potom ho mal zobra spolu s vreckom maku do kostola na polnonú omšu a tam sa na postavil. Uvidel bosorky ako sedia v laviciach obrátené chrbtom k oltáru. Aby ho cestou nezmárnili, odišiel ešte pred skonením pobožnosti a cestou domov za seba sypal mak. Bosorky sa zdržiavali jeho zberaním a nedohonili ho. Vo svojom dome bol už v bezpeí.
Otváraním múdrej knihy o zvykosloví našich predkov sa dozvedáme o ich živote, túžbe, i filozofii i pohade na svet a de Lucie nám k tomu dáva príležitos.
V. ernák