Už druhý rok je súasou predvianonej a vianonej výzdoby nášho mesta krásny betlehem s vekým stromekom na námestí pred divadlom.
Treba by vaný tvorcovi tohto monumentálneho diela ako aj predstaviteom mesta, ktorí sa postarali o jeho dôstojné umiestnenie. Ve Vianoce sú naozaj o narodení Ježiša Krista, Božieho Syna v chudobnej betlehemskej maštali. Vianoná udalos hovorí aj o pastieroch, ktorí vaka informácii od anjela prišli k jasliam – kmitku pre zvieratá – aby sa poklonili malému Dieau, o v nich ležalo, ako Spasiteovi, Kristovi a Pánovi.
K Vianociam patria aj traja králi, ktorí sa pod vedením zvláštnej hviezdy vydali na cestu hada novonarodeného Kráa. Po dlhej ceste, usmernení predpoveou proroka Micheáša, ktorú im v Jeruzaleme odcitovali znalci Svätého písma, vzdali kráovskú úctu novonarodenému Ježišovi.
Je vemi správne, že toto všetko si môžeme pripomína pri pohade na veký drevený betlehem, že o tom môžu hovori rodiia svojim deom a starí rodiia svojim vnúatám, ke sa s nimi zastavia na námestí pred divadlom.
Betlehemská udalos nezostala však v dávnej minulosti, Nie je len idylkou, ktorú si pripomíname pomocou drevených figúrok.
Práve preto, že v chudobnom betlehemskom Dieati prišiel medzi nás sám vený Syn nebeského Otca a stal sa pre nás lovekom, preto je táto udalos stále aktuálna pre každého loveka a pre celé udstvo.
Neskôr, ke Ježiš vyrástol a verejne pôsobil, povedal závažné slová aj o svojom druhom príchode. Už nepríde nenápadne ako bezmocné diea, vydané napospas našej nepohostinnosti. Príde ako krá s absolútnou mocou nad celým svetom a bude nás súdi. Prezradil nám aj to, o rozhodne o našom venom osude, o prijatí do Božieho kráovstva alebo o vyhnaní z neho. Budú to skutky lásky voi uom, s ktorými sa stotožuje On sám:
„Bol som hladný a dali ste mi jes, bol som smädný, dali ste mi pi, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som pocestný a pritúlili ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som v žalári a prišli ste ku mne.“
Teda Ježiško, ktorého znázoruje drevená soška v betleheme, sa s nami v skutonosti denno-denne stretáva v osobách našich blížnych, najmä tých, o rozliným spôsobom trpia a potrebujú našu pomoc a našu službu.
Nielen pred Vianocami a cez Sviatky. Poas celého roka, každý de. Koko je takých udí aj v našom meste. Kokí aj v zimných mrazivých doch trpia hladom, nemajú strechu nad hlavou, sú chorí...
Obyvatelia Betlehema nevedeli, kto je to Diea, ktoré akala Panna Mária. Ako inak by ho prijali, keby boli vedeli...
Je pekné, že vzdávame úctu Kristovmu narodeniu umeleckým betlehemom na námestí. Je však dôležité, aby sme mu prejavovali našu úctu v živých uoch, aby sa pred žiadnym núdznym nezatvorili dvere nášho srdca. Pretože my už vieme...
Bolo by krásne, keby sme mu stavali dôstojný pamätník každým našim skutkom lásky k trpiacemu blížnemu. Každý z nás raz bude stá pred dverami venosti.tými dverami bude vlastne sám Kristus. Budeme môc vojs iba vtedy, ak sme sa snažili opätova Jeho lásku k loveku, ktorá ho priviedla až k poníženiu sa do betlehemských jaslí.
Nebo je iba pre tých, o milujú Boha a blížneho.
Vážení priatelia, želám Vám, aby sme sa tejto láske uili aj poas Vianoných sviatkov a poas všetkých dní nového roka!
František Rábek
pomocný biskup a generálny vikár