Láska k prírode a poovaky v lefantovskom revíri spájajú už niekoko rokov herca Štefana Kvietika s Jozefom urišom a Jaroslavom Kuníkom z Horných Lefantoviec. Spolone tu skolili nejedného diviaka.
„Vo chvíach prežitých s priatemi, holdujúcimi tomuto nádhernému koníku, sa aj vráska akosi stratí,“ prehodil Štefan Kvietik, bývalý herec inohry Slovenského národného divadla. Jeho meno sa nám v pamäti vyjaví aj v celom rade známych filmových príbehov ako Sám vojak v poli, ervené víno, Tisícroná vela alebo Medená veža.
A o robí v súasnosti? „Dnes už nepracujem ani v divadle, ani nikde inde. Som absolútne na vonej nohe, a to až tak aleko, že ráno vstanem, napíšem si dovolenku a robím si o chcem,“ hovorí Kvietik, ktorý sa zúastnil aj na slávnostnom odovzdávaní budovy Obecného úradu a kultúrneho domu v Horných Lefantovciach. „Stretol som sa tu s viacerými priatemi, ktorí ma sem pozývajú, ako ja hovorím, do môjho druhého chrámu. Práve v tunajších horách, v prírode a s týmito umi prežívam neskonale príjemné chvíle, ktoré obohacujú moju dušu a robia ma lepším.“
Poovník Kvietik však tvrdí, že jeho najúspešnejšou trofejou sú jeho deti a ich šastie. „Každá rodina je poas vianoných sviatkov šastná najmä vtedy, ke sa za slávnostne prestretým stolom sa stretnú všetci jej lenovia.“
Na štedroveernom stole u Kvietikovcov bude aj divina. „Ak by to tak nebolo, bol by to premárnený rok a svedectvo o tom, že som nenavštívil svoj druhý chrám.“
Ondrej Sivák
