• Kedy sa zrodil nápad vydáva Nitrianske noviny?
Už ako diea som v sebe nosila zámer robi regionálne noviny. Táto motivácia bola silná, zrejme osudová. V roku 1991 som ukonila štúdium na Filozofickej fakulte v Bratislave a moje prvé kroky viedli do redakcie Nitrianskeho hlasu. Vtedajší šéfredaktor Tibor Kalecký ma informoval, že voné miesto nemá. Okamžite som zavtipkovala, že ak ma neprijme, noviny zanem vydáva sama. Zasmial sa s poznámkou, že som „fantasta“, dokonca mi dovolil nahliadnu do nákladov a výnosov novín, vtedy ešte vydávaných okresným úradom. Aj ke ich bilancia bola stratová, ja som cítila, že svoj sen chcem uskutoni.
• Do regionálnych novín si teda predsa nastúpila...
Situácia sa vyvíjala tak, že aj Tibor Kalecký stál o niekoko mesiacov pred rozhodnutím ako alej. Okresný úrad, ktorý dovtedy Nitriansky hlas vydával, túto úlohu vypovedal a redakný kolektív sa musel postavi na vlastné nohy. Lenže medzi pracovníkmi došlo k názorovej nezhode a rozdelili sa na dve skupiny, ktoré zaali vydáva Nový nitriansky hlas (Kalecký) a Nitriansky hlásnik (Lörincová, Varga, Štrba) ako súkromné noviny. Vaka tomu bola moja žiados o prijatie do zamestnania oprášená a ja som sa v júli 1991 stala redaktorkou Nového nitrianskeho hlasu.
• V tejto redakcii si sa však ocitla iba na krátke obdobie - jedenás mesiacov...
Je to pravda, ale toto obdobie bolo kúové. Mala som vekú chu pracova a nauila som sa všetko potrebné – od technickej stránky novín, cez inzerciu až k výrobným detailom. Spomeniem si na to vždy, ke narazím na mladého loveka, ktorý sa v práci nemá záujem ui nové veci. Poznanie detailov a praktické skúsenosti sú však pre profesionálny rast nevyhnutné. Mne toto „školenie“ stailo na to, aby som nabrala odvahu. Keže moja predstava o novinách bola iná, pokúsila som sa ju formulova. Zostalo to však bez odozvy, preto som z redakcie odišla.
• Kam?
Pravdupovediac, na úrad práce. A vlastne, všetko jedno mi nebolo. V tom ase som už mala trojroného syna a už mi konila „materská“, ktorú som si neužila. Náhoda však chcela, že som stretla kolegu, dnes novinára Hospodárskych novín Norberta Vrabca, ktorý z podobných dôvodov odišiel z Nitrianskeho hlásnika. Vtedy sa zaal rodi nápad založi re-gionálny týždenník – dostal názov Nitrianske noviny. A hoci on sa po dvoch mesiacoch rozhodol z tohto projektu stiahnu, pri založení novín zohral vekú motivanú úlohu.
• Ostala si po jeho odchode na vydávanie sama?
ažko sa tomu verí, ale bolo to tak. Oslovila som viac udí, podnikateov, do projektu neznámych Nitrianskych novín však nikto nechcel vstúpi. Stále vychádzali Nový nitriansky hlas aj Nitriansky hlásnik, alšie tituly sa objavovali, vznikali, zanikali, trh bol preplnený. Situácia nevyzerala ružovo, inzercia, ktorá pokrývala výrobné náklady, sa nezískavala jednoducho. Výrobná cena novín bola vyššia ako predajná, zvýši cenu novín však kvôli konkurencii nebolo možné. Ekonomicky sme krvácali všetci.
• Na jednom z novinárskych plesov Jožo Malý symbolicky pálil všetky tituly, ktoré v Nitre zanikli. Nitrianske noviny na tento zoznam našastie nepatria. o ich udržiavalo v tomto ažkom období?
Viera. Rozmer „fantastu“, ktorý Tibor Kalecký správne pomenoval. Samozrejme, tvrdá drina na úkor rodiny. Ale aj podpora najbližších, manžela Romana Schlarmanna, ktorý je dnes kúovou osobnosou vydavatestva regionálnych novín na Slovensku. Najväší podiel však mali práve moji rodiia, ktorí stáli pri mne a pomáhali mi, za o som im nesmierne vaná. Otec mi pomáhal pri korektúrach, ale aj pri vytelefonovávaní športových výsledkov. Mamika sa mi dodnes stará o synov – ten druhý sa mi narodil pred šiestimi rokmi, no dovolila som si iba niekokomesanú materskú. Môžem poveda, že každú hodinu, ktorú som odpracovala pre noviny, zárove odrobili aj moji rodiia, najmä mamika. Táto skvelá a úžasná žena mi po celý as pomáha.
• Aké teda boli najdôležitejšie kroky v rozvoji Nitrianskych novín?
Samozrejme, 19. október 1992, kedy vyšlo prvé íslo. V januári 1993 prešli na veký novinový formát a akosi symbolicky sme sa zaradili medzi veké noviny. V jednu prebdenú noc, kedy mi nedala spa vysoká remitenda, sa zrodil nápad rozváža noviny spolu s mliekom a chlebom do každej predajne potravín v meste aj na dedinách. Podarilo sa to zrealizova vaka ochote bývalého riaditea Nipeku Ladislava Jaszberényiho a šéfa firmy Incar Mariána urovkina. Takto sme sa dostali tam, kde nebola konkurencia a výsledok bol prekvapujúci. Dnes sú už noviny vo všetkých potravinách, my sme však boli prví. Tento obchodný ah si vtedy všimol aj mesaník Strategie. Medzi prvými sme prešli od tlaiarenskej sadzby k poítaovej grafike novín. A, samozrejme, svoju úlohu zohrala aj kvalita novín, rovnako ako rubriky spoloenská kronika a trh práce. Išli sme svojou cestou a od konkurencie sme sa chceli líši. Ohlas mala aj dovtedy neobjavená športová príloha, ktorá sa rozširovala až do súasnej podoby.
• Kedy teda bolo isté, že Nitrianske noviny prežijú?
Už v máji 1993 itatelia rozhodli, že chcú kupova Nitrianske noviny. Bolo to možno aj na poslednú chvíu, dlhšie by sa šavi ani nedalo.
• Ako na to reagovala konkurencia?
Najskôr nevšímavo, neskôr nervózne. Konkurenný boj sa stával dramatickým a bol by na samostatné rozprávanie. Boli to osoujúce lánky v novinách, ohovárania, udania, policajná razia v redakcii, ktorú nám v ase uzávierky poslal „kolega“ z exkonkurenných novín. Našou silnou stránkou však po celý as bolo to, že sme sa nestali politickými novinami, ani novinami iba pre istú skupinu udí. Nitrianske noviny sa od zaiatku formovali ako všeobecné, urené pre širokú skupinu itateov. A udia si nás obúbili a zaali kupova pravidelne.
• o pri tom zohralo najväšiu úlohu?
Najmä šastie na udí, ktorí do redakcie postupne prichádzali. Naša redakcia dokázala vychova najlepších redaktorov v regióne, pre ktorých sa stala práca záubou a naopak. Práca v regionálnych novinách, to je vlastne životný štýl, nevyhnutnos pracova celý týžde a aj poas víkendov v pružnom pracovnom ase. Mnohí tento nápor a vysoké nároky nevydržia. Som hrdá na to, že kúoví udia, ktorí do novín postupne prichádzali (Korman, Suško, Novosedlík, Šeböková, Kilian, Hojušová) aj dnes pracujú alebo spolupracujú s Nitrianskymi novinami. Sú to skvelí a v celoslovenskom meradle uznávaní odborníci, a hoci mnohí z nich dostali aj iné ponuky, zostávajú pri Nitrianskych novinách. Verím, že itatelia tento vzah cítia. Vaka tomu sa Nitrianskym novinám a ich mutáciám podarilo v desiatom roku existencie prehupnú cez náklad 37-tisíc. A to je rovnaký dôvod na oslavu ako naše okrúhle jubileum.
• Aké teda budú Nitrianske noviny tretieho tisícroia?
Verím, že Nitrianske noviny sa aj naalej budú dynamicky rozvíja a zvyšova predajný náklad v rámci Nitrianskeho kraja. V súasnosti sú už súasou významného slovenského vydavatestva Petit Press, ktorého akcionárom je aj nemecké Verlagsgruppe Passau, ktoré vydáva regionálne noviny vo viacerých európskych krajinách. To je záruka profe-sionálnych kontaktov aj alšieho rozvoja vydavateských zámerov. Vaka zanietenosti nitrianskeho tímu sa Nitra stala centrom divízie regionálnych týždenníkov, naše skúsenosti odovzdávame dvadsiatim regionálnym týždenníkom a mutáciám s nákladom viac ako 150-tisíc výtlakov. o je však najdôležitejšie – na Slovensku, v krajine s dlhoronou tradíciou centrálnej tlae, si regionálne noviny upevujú postavenie. A tak v ase, ke denníky zápasia o itateov, náklad našich novín sa stále zvyšuje. Z toho mám naozaj vekú rados. - r -
Foto: archív Nitrianskych novín
