kde Slovensko spolu s alšou šesticou postkomunistických štátov obdržalo pozvánku na vstup do Severoatlantickej aliancie. Pomaly utíchajú prvé reakcie politikov, politológov a žurnalistov, vyjadrujúcich sa k danej téme. Zostáva na rade takzvaný obyajný lovek, aby si v spleti množstva informácii vytriedil tie, ktoré ho môžu „dosta” do reálneho obrazu súasného sveta so všetkými jeho pozitívami a negatívami.
Nechcem a ani nebudem zdôrazova význam NATO v súasnom, už nie bipolárnom svete, ke v 21. storoí elí novým bezpenostným hrozbám v podobe šírenia zbraní hromadného nienia a medzinárodného terorizmu. Skôr by som chcel upriami pozornos na ekonomickú stránku nášho budúceho lenstva v NATO. Argument, že vstup do Severoatlantickej aliancie nás bude stá vea, lebo budeme musie našu armádu prezbroji, je zavádzajúci. Vychádzajúc z obrannej a bezpenostnej stratégie SR, výzbroj našej armády, pokia má by bojaschopná, v každom prípade musí by modernizovaná, i by sme sa stali lenmi NATO alebo nie. Na druhej strane individuálne zaistenie obrany a vonkajšej bezpenosti je poda doterajších skúseností vždy drahšie. Ako lenský štát Severoatlantickej aliancie budeme musie prispieva do spoloného rozpotu. Ale ako ukazuje už niekokoroná skúsenos eskej republiky z lenstva v Aliancii, R dostala zo spoloného rozpotu zhruba šesnásobok toho, o do vložila. Nové zákazky a možná kooperácia sú šancou aj pre naše domáce zbrojárske podniky, ktoré s podporou zahraniných investícií a novými lukratívnymi trhmi, môžu v konenom dôsledku dopomôc k vytvoreniu množstva pracovných miest. Práve lenstvo v NATO dopomohlo našim najbližším susedom - Maarsku, eskej republike a Posku - k výraznému prílivu zahraniných investícií.
Ni nie je zadarmo. Platilo to v minulosti a v dnešnom materiálnom svete to platí niekokonásobne viac. lenstvom v NATO stratíme as svojej suverenity. Akceptáciou spoloných hodnôt, princípov a zodpovednosti získame však väší pocit bezpenosti, politickej a ekonomickej stability.
Ivan Michna
