Vyše storoný historický lis, ktorý sa ako ojedinelá kultúrna pamiatka zachoval v Jarku nealeko Nitry, by poda slov starostu Roberta Bakytu mohol obci prinies výhodné zúroenie v podobe rozvoja cestovného ruchu. Lis je zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok, nachádza sa však na súkromnom pozemku a jeho majitelia zatia nesúhlasili, aby slúžil ako atrakcia, ktorá by sem prilákala návštevníkov zo širokého okolia. Lis je inak funkný, aj ke už samozrejme olej na om nikto robi nebude. „Naposledy sme na om robili asi pred štyridsiatimi rokmi,“ matne si spomína Anna Tökölyová (na snímke). „V minulosti sme olej dodávali aj do Nitry. Furmani priviezli konope a všetko sa tu lisovalo spolone. Výroba oleja si vyžadovala aj naparovanie, aby lepšie tiekol,“ hovorí alej. Podobné olejárne boli aj v Lehote a vo Vekom Záluží, tie však už dávno zanikli. Lis sa nachádza v starom dome, obec by ho najradšej premiestnila do nejakého štýlového dobového objektu, ktorý by mohli postavi v strede dediny. Jeho majitelia sa však lisu zatia nechcú vzda.
Nadšenie pre lis prejavila aj Anna Váleková, riaditeka Pamiatkového ústavu SAV v Nitre. „Poda typologických znakov pochádza približne z druhej polovice 19. storoia a ako technická ukážka by mohol poslúži nielen na zviditenenie obce. Ak však bude lis naalej chátra, ako je tomu v súasných podmienkach, môže sa za pár rokov úplne znehodnoti.“
Podobný lis sa nachádza aj v Slovenskom ponohospodárskom múzeu v Nitre. V roku 1985 ho sem priviezli zo Žirian. „Olej na om vyrábali už v roku 1850. Za 8-hodinovú zmenu sa na om dalo vylisova asi 30 litrov oleja. Bola to robota pre štyroch až piatich udí. Semiaka konope sa najprv zmiešali vo vlažnej vode, potom sa to prepražilo a v oceovej kuchovnici vložilo do lisu,“ popísal nám postup výroby Peter Majna zo Slovenského ponohospodárskeho múzea. Návštevníci môžu lis vidie v skanzene múzea, v ase výstav aj s ukážkami postupu lisovania oleja.
Ondrej Sivák
