List šéftrénera mládeže FC Nitra Jaroslava Kanása, ktorý sme priniesli minulý týždeň ako reakciu na rozhovor Nitrianskych novín s Jánom Gregušom, nenechal dlho čakať na odpoveď. Tentoraz nás o priestor požiadal Ján Greguš a my vám jeho slová ponúkame v nasledujúcich riadkoch.
„Dlho som zvažoval, či mám alebo nemám odpovedať na článok šéftrénera mládeže FC Nitra Jaroslava Kanása. Najviac ma mrzí, že asi prehliadol, že ja som v mojom príspevku nehodnotil prácu ľudí, ktorí vedú mládež FC Nitra. Nebol som konkrétny, osobný, ani ironický. Každý, kto pozná problematiku, chodil alebo chodí na štadión ako rodič, resp. fanúšik, vie, čo sa deje v FC Nitra. Každý vie, že J. Kanásom vykreslený „ružový“ stav v skutočnosti neexistuje. Má pravdu, že v FC Nitra netrénujem mládež päť rokov, ale zabudol, že na štadióne FC Nitra som denno-denne ako rodič. A vzhľadom na moju profesiu som videl ešte o niečo viac a najmä v inom uhle ako rodič.
O úpadku mládežníckeho futbalu v FC Nitra nie je žiadna pochybnosť. Začínajú sa analyzovať príčiny, hľadajú sa zodpovední ľudia. Aby som ale predišiel zbytočnej sekundárnej polemike, uvediem na dokreslenie len zlomok faktov, ktoré nepustia.
n J. Kanás už asi zabudol, že v roku 1999 na porade mládežníckych trénerov (vtedy ešte porady boli) uviedol svoj názor, že prípravky by sa mali robiť od štvrtého ročníka a 1., 2. a 3. ročník treba zrušiť. Poznamenávam, že kvalitné prípravky, vedené najlepšími klubovými odborníkmi, sú najväčší vkladový kapitál mládežníckeho futbalu v každom jednom klube. To je zlatý poklad každého športu. Chyby spôsobené vynechaním alebo nedocenením sa nedajú už nikdy napraviť.
n jeho svojské chovanie nebolo vzorom pre iných trénerov v klube, ale ani pre hráčov. V súťažnom ročníku 1998/1999, presne 16. 5. 1999, v zápase ligy mladšieho dorastu Prievidza - Nitra 2:2, kedy bol trénerom mladšieho dorastu, neprišiel v polčasovej prestávke do hráčskej kabíny, aby hráčom poradil, ako majú hrať a zvátiť nepriaznivý výsledok. To isté zopakoval v tej istej sezóne ešte raz v zápase Polygraf Bratislava - Nitra 3:2. V staršom doraste sa to J. Kanásovi podarilo len raz, a to v minulej sezóne v jednom z domácich zápasov. Preto je až zarážajúce, že práve on vo svojom článku hovorí o zvládnutí obsahovej náplne trénerskej práce, lebo takýto priestupok je dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru.
n ako šéftréner mládeže nezbadal do dnešného dňa, že klub FC Nitra nespĺňa štatút Útvaru talentovanej mládeže, kde je stanovený predpísaný objem týždennej prípravy na ZŠ. Chlapci totiž nemajú toľko tréningov, koľko by mali mať!
n ako šéftréner mládeže prehliada, že dotácia SFZ na jedného z jeho kolegov (nemenujem zámerne) v hodnote 12 500 Sk nie je vyplácaná trénerovi vo výške, ktorú SFZ posiela, ale je mu krátená.
n je minimálne morálnou povinnosťou, že z pozície funkcie šéftrénera mládeže by mal sledovať maximum zápasov jednotlivých družstiev FC Nitra. Nebudem dokumentovať, koľkokrát bol na žiackych a dorasteneckých zápasoch ostatných klubových družstiev. On dokonca nesledoval ani tie, na ktorých sa musel zúčastniť, lebo starší a mladší dorast hrajú ako dvojička. Niekoľko príkladov: 28. 9. 2002 nesledoval zápas mladšieho dorastu Trnava - Nitra. Bol v autobuse. 26. 10. 2002 počas zápasu mladšieho dorastu Trnava - Nitra bol na nákupoch v Poluse. 5. 11. 2002 počas zápasu mladšieho dorastu Senec - Nitra bol v reštaurácii, 9. 11. 2002 v zápase mladšieho dorastu Dubnica - Nitra bol celý prvý polčas v autobuse.
n finálne družstvo FC Nitra "19" nemá vedúceho mužstva (odišiel radšej do žiackej kategórie), nemá maséra, nemá doktora, čo žiada vysvetliť aj ŠTK SFZ.
n na majstrovských zápasoch staršieho dorastu FC Nitra boli reprezentační tréneri, resp. asistenti nasledovne: Valovič 5x, Jambor 3x, Greguš 3x, Nosický 2x, Hýravý 1x a regionálny tréner Strečka 9x. Na zápasoch mladšieho dorastu nasledovne: Hucko 2x, Bobik 3x, Kopčan 2x, Strečka 9x, Greguš 4x. Z tohto výpočtu je jasné, že argument, že reprezentačných trénerov je vidieť raz za uhorský rok, je tiež zavádzajúci.
n vždy som tvrdil, že na tituloch majstra Slovenska a ČSFR sa svojím dielom podieľajú všetci tréneri a mnoho ďalších ľudí. Titul je len finalizácia spoločnej práce, ktorá sa začína v najnižších ročníkoch prípravky (hlavne tam) a nie výberom do piateho ročníka. Keďže spomínaní tréneri Pucher, Dominka, Kanás pracujú v klube naďalej, vynára sa otázka, prečo si od posledného titulu, resp. po mojom odchode nevychovali ďalšie silné ročníky. Možno aj preto, že sa do piateho výberového ročníka oveľa ľahšie dostávajú protekčné deti, ktoré už nikto nechce preradiť, vyradiť, a tak sa dostávajú až do dorastu. Žiť zo zotrvačnosti v minulosti pripraveného sa dá len určitý čas, kým ešte zotrvačnosť účinkuje. Keď sa rýchlik mládeže nepoháňa, tak je z neho osobný vlak a potom sa natrvalo zastaví. Ten čas je tu a na rozbehnutie bude treba oveľa väčšiu silu ako na poháňanie. Spravidla treba novú lokomotívu a hlavne rušňovodiča.
n v minulosti talentovaných hráčov z blízkeho aj ďalekého okolia pritiahli do Nitry väčšinou Pucher spolu s tajomníkom mládeže Havlíčkom (táto potrebná funkcia bola zrušená). Neexistuje ani KM, talenty nemá kto vyhľadať, vybaviť. Nefungovanie, to je tiež záležitosť šéftrénera mládeže.
Vymenoval som len niekoľko faktov z mnohých. Pre nedostatok miesta som sa nevyjadril o tom najhlavnejšom. O metodickom vedení šéftrénera mládeže smerom k trénerom nižších kategórií a z neho vyplývajúceho tréningového procesu. O dodržiavaní osvedčenej kvantifikácie tréningového procesu z čias, keď bol náš mládežnícky futbal najlepší v bývalom Československu. A to už nehovorím o systéme hry, preraďovaní talentovaných hráčov, atď... Keď k tomu chaosu v mládeži prirátam odbornú stránku a nezáujem platených funkcionárov FC Nitra, ktorí sú okrem iného zodpovední za nepravidelné alebo aj nevyplácané mzdy trénerom mládeže, nevyplácanie rozhodcov, vypnuté telefóny, plyn, zvýšenie členského poplatku na 300 Sk mesačne, atď..., tak sa nečudujme, že nitriansky futbal nabral kurz smerom do amatérskeho futbalu. Keďže už dlhodobo nie je transparentný, tak sa z vinníkov môžu na malú chvíľku stať záchrancovia nitrianskeho futbalu a opačne. Presne ako po vyhlásení J. Kanása v NItrianskych novinách. Ale aj preto, že tí poslední fanúšikovia nitrianskeho futbalu, ktorí sledujú jeho prudký pád, mlčia. V Nitre som futbalovo a trénersky vyrástol, hrával, trénoval. Zostalo za mnou kus štatisticky dokázanej práce, ktorá sa nemeria len titulmi. Nitriansky futbal je nesporne v hlbokej kríze, zrejme preto som bol požiadaný redakciou Nitrianských novín tak ako mnoho ďalších o názor. Keďže mi na našom futbale naďalej záleží, tak som zareagoval hneď a po veľmi dlho premýšľaní ešte raz. Aj preto, že nitrianskemu futbalu prajem a snažím sa mu aspoň takto pomôcť. A J. Kanásovi prostredníctvom Nitrianskych novín odkazujem, že robiť futbal na dedine nie je žiadnou hanbou pre toho, kto futbal úprimne ľúbi. Ale to pochopí len ten, kto z futbalu vzišiel a nie kto nebol hráčom, nikdy s futbalom nič nemal a do futbalu prišiel za vidinou ľahšieho života.“ Ján GREGUŠ
P. S. Nakoľko sme v redakcii poskytli priestor na vyjadrenie obom zainteresovaným stranám, považujeme celú záležitosť za uzavretú. (šk)
