re ochorenia dýchacích a moových ciest, asto sprevádzaných zvýšenou telesnou teplotou, niekedy až horúkou. Horúka ale nie je choroba, je to len príznak ochorenia. Ide vlastne o úelovú reakciu, ktorá pomáha znii pôvodcu choroby. Niektoré baktérie totiž hynú pri vyššej teplote a teplota tela do 38°C je optimálna pre rýchlu tvorbu protilátok. Teda takúto teplotu nesmieme znižova. Každé ochorenie sa vyvíja postupne. V štádiu, kedy je teplota jediným príznakom, sa dá len ažko uri, proti omu organizmus bojuje. asto sa stáva, že teplota u dieaa vystúpi v noci a pohotovostný lekár žiadne iné príznaky nevidí. Preto je vhodnejšie, aby sme poskytli prvú pomoc dieau sami.
Teda platí: Teplotu do 38°C neznižujeme (výnimku tvoria deti so sklonom ku kom), diea sledujeme, dávame mu dostatok tekutín, neprehrievame ho nadmerným prikrývaním a miestnos dostatone vetráme. Ak teplota stúpne nad 38,7°C, podáme Paralen v tabletkách alebo v ípkoch, prípadne Panadol, Plicet i Brufen v sirupe. Ak teplota stúpa nad 39°C, dáme studený zábal na hrudník a prikryjeme ahkou dekou. Zábal meníme trikrát po desiatich minútach. Vhodná je aj tzv. letná sprcha vodou 20 až 21°C. Diea s horúkou nikdy nenútime jes. Dbáme len na dostatoný príjem tekutín a vitamínov – ovocné šavy, aj s citrónom. U dojiat sa môže horúka vyskytnú práve z nedostatku tekutín, i už v letných horúavách alebo prekúrených bytoch. Malé deti totiž nemajú dostatone vyzreté centrum pre reguláciu telesnej teploty. Pri vysokých teplotách je zvýšená práca srdieka, oho prejavom je jeho zrýchlená innos a studené konatiny. Preto nesmieme dáva studené obklady na ruky a nohy!!!
U malých dojiat môže pri horúkach vzniknú triaška, zimnica, prípadne ke. Aj tu je prvou pomocou rýchle zníženie teploty. Pri bežnom vírusovom ochorení, ako je prechladnutie alebo chrípka s nekomplikovaným priebehom, trvá horúka dva až tri dni.
A ešte nieo o antibiotikách. Nie sú to lieky proti teplote. Úin-kujú len na bakteriálnych pôvodcov chorôb, ale sú neúinné voi vírusom. Ich podávanie je teda odôvodnené len pri tých chorobách, kde je jasný bakteriálny pôvod. Aj tu je však vhodné – ak to stav dovouje – necha chvíu organizmus, aby bojoval sám. Tak má as zapoji do obrany vlastnú imunitu. Ak totiž zniíme príliš zavasu pôvodcu choroby, telo si nestaí vytvori protilátky, ktoré by pri budúcom stretnutí s tým istým škodcom vedeli rýchlo zasiahnu. Diea potom znovu ochorie na tú istú chorobu. Preto nepožadujte pre svoje diea pri každom ochorení antibiotiká.
Marta Zrubcová,
kandidátka na poslankyu
za SDKU-KDH-DS-ANO
