Šéftréner mládeže FC Nitra Jaroslav Kanás zareagoval na rozhovor s Jánom Gregušom, uverejnený v Nitrianskych novinách 21. októbra.
„Nie náhodne opakované závery o poklese úrovne mládežníckeho futbalu v Nitre, ktoré sa objavujú na stránkach NN, majú nereálny podklad. Je to cielená kampaň, do ktorej sa zapojil s chuťou aj bývalý úspešný mládežnícky tréner p. Greguš. Uznávam, tak ako všetci, jeho zásluhy v minulosti pri mládeži v Nitre, ale tituly na vrchole mládežníckej pyramídy sú kolektívnou a dlhoročnou prácou veľa ľudí. Mužstvá, s ktorými ich získal, boli veľmi silné ročníky a pripravovali ich kvalitne tréneri zdola 4-5 sezón (Pucher, Kanás, Dominka), ktorí s nimi získali prvenstvá v nižších kategóriách. To bol základ úspechu. Neberiem mu jeho úspechy, ale počet titulov ešte nikoho nerobí najkompetentnejším, zvlášť ak nepozná do detailu súčasné pomery vnútri klubu. A p. Greguš nepracuje pri mládeži v Nitre 5 rokov!
Ale teraz konkrétne, čo leží riaditeľovi mládeže SFZ v žalúdku. Starší dorast postretla v prvej tretine jesennej časti menšia tragédia. Po 2. kole sa 6-8 hráčov základnej zostavy zranilo a tým sa rozpadla úplne koncepcia hry. To sa zákonite prejavilo na dočasne zlom postavení v tabuľke. Podstatné je, že v súčasnosti sú hráči fit a mužstvo je opäť pohode (posledných 5 kôl = 13 bodov, skóre 15:1). Škoda, že to na finálovú časť nebude stačiť, ale neprajem žiadnemu trénerovi zažiť to, čo sa prihodilo mne. Veľký výpadok má objektívne príčiny a nebol dôsledkom herného zlyhania.
Systém trénovania som objasnil v predchádzajúcom článku, nebudem sa k tomu znovu vyjadrovať. Nie je to len o systéme (presne ako v samotnej hre), ale o zvládnutí obsahovej náplne trénerskej práce a hlavne v podmienkach. Na piatich profesionálnych tréneroch je hlavná ťarcha celej činnosti okolo mládeže. Ekonomické ohodnotenie ich práce ani zďaleka nevystihuje výchovné výsledky za posledné roky (to platí aj o úväzkových tréneroch). Patríme naďalej medzi elitu, treba pozornejšie sledovať postavenie jednotlivých družstiev.
Argumenty ako - nikto z nás sa vtedy nehral na vlastnom piesočku, tréneri si navzájom fandili, nebránili sme sa konštruktívnej kritike - ma rozosmievajú. Partia trénerov, aká je dnes v Nitre, nikdy nebola, hoci súčasné podmienky sú dosť ťaživé (ekonomická situácia v klube). Ak p. Gregušovi pomáhali hráči z „áčka“ v boji o titul, mne to minulú sezónu nebolo umožnené (bronzoví medailisti z ME 19 v Nórsku - Bakoš a bratia Kostolániovci, by určite povedali svoje vo finálovej časti). Je nehoráznosť tvrdiť, že na kvalifikácii ME 19 v Litve nik nebol z Nitry. A kto sú Perniš a Benčík? Spadli z neba? Kto ich vychoval?
Absolútne nesúhlasím s názorom, aby sa hodnotila klubová mládežnícka základňa len podľa počtu hráčov - reprezentantov na akciách v roku. Výber hráčov do reprezentácie je značne subjektívna záležitosť. Na našich majstrovských zápasoch je vidieť reprezentačných trénerov raz za uhorský rok. Potom sa nemožno čudovať, že náš mladší dorast je na 1. mieste a nemá reprezentanta! Preto to nemôže byť jediným meradlom úrovne práce s mládežou v kluboch.
Tí, čo sa v minulosti pravidelne zúčastňovali každej akcie a „repre“ bez nich bola nepredstaviteľná (Špánik, Bagocký, Čukan, Kotula, Antalovič, Ondrovič, Gunda, Burák, Vencel, Dobiáš, Kozel, Pavelka, Lörincz), dnes nehrajú veľký futbal. Predbehli ich tí, čo sa len sem-tam mihli v reprezentácii (Moravčík, König, Benčík, Hodúr, Dovičovič, Dirnbach, Jelšic).
Súhlasím s tým, že odchody už kvalitných dorastencov (pred nimi dospelých) nitrianskemu futbalu nepomáhajú. Ale kto mu vlastne pomáha…? Nie sú to náhodou mládežnícki tréneri a ich výchovné hodnoty za posledných 15 rokov?
V minulosti sa hráči do Nitry sami nepýtali. To je dezinformácia. Týchto hráčov (Kotula, Hodúr, Vencel, Dirnbach, Hanek, Lukáč, Dobiš a ďalší) som spolu s Pucherom a Havlíčkom doslova dotiahol do Nitry. Dnes je to o ekonomických podmienkach.
Doba kamenná? V tej skončil p. Greguš po neúspešných účinkovaniach u seniorov, naposledy v Hrušovanoch - v majstrovstvách okresu...“
Jaroslav Kanás
