podbruší udnú nervozitu, ktorá neveští ni príjemné. „V Európskej únii je stres druhým najastejším zdrojom práceneschopnosti,“ povedal nám poas Európskeho týžda bezpenosti a ochrany zdravia pri práci Štefan Osif z Inšpektorátu práce v Nitre. Inšpektori sa pri výkone svojho povolania riadia kompetenným zákonom íslo 95/2000 Z.z. o inšpekcii práce, poda ktorého majú kontrolova škodlivé biologické, chemické a fyzikálne faktory pracovného prostredia. V zákone však chýba zmienka o psycho-sociálnych faktoroch. Tie sa dotýkajú rôznych traumatizujúcich situácií. „Typickými stresormi v pracovnej oblasti sú najmä pracovné preaženie a prílišné zaaženie, monotónna práca, rozpory s kolegyami, kolegami, šéfmi, (hroziaca) výpove, nezamestnanos, zmena miesta, nedostatok uznania...“ dozvedáme sa. Zlé medziudské vzahy medzi nadriadenými a podriadenými a vedomé deptanie a šikanovanie sa asto prejavujú najmä v malých a stredných podnikoch. „Treba ich posudzova ako vážny a škodlivý faktor pracovného prostredia, ktorý musíme odstráni a eliminova,“ upozornil Osif na záujem inšpektorátu práce podporujúcim spôsobom pôsobi v problematike, ktorá vemi úzko súvisí s neplnohodnotnými pracovnými výkonmi, so vznikom pracovných úrazov a s celkovou ochranou zdravia pri práci.
„Pre verejnos sme v minulom roku zorganizovali bezplatné psychologické prednášky a efektivita bola vemi malá,“ doplnila informácie Iveta Csandová z Centra poradensko-psychologických služieb Krajského úradu v Nitre, ktorá sa okrem iného venuje aj antistresovému programu. Uviedla, že existuje aj pozitívny stres, teda taký, ktorý môže pôsobi aktivizujúco. Objavuje sa pri primeranej záaži, o je dôležité pre optimálny vývoj loveka. „Ako jednu z foriem na zvládnutie stresu môžeme využi aj pokojné asertívne správanie. Najvhodnejšia je však prevencia pred pracovným stresom. Prispieva k zníženiu zdravotných a ekonomických rizík, šetrí as i peniaze.“ Ondrej Sivák
