Kedysi pracovali v zlatomoraveckej obuvníckej fabrike, patriacej pôvodne pod Závody 29. augusta v Partizánskom, stovky zamestnancov. Po privatizácii bola známa ako Rossa, tú neskôr vystriedala spolonos Barmiga. Majetok odkúpila v roku 1999 v dražbe. V decembri 2000 previedla svoje obchodné podiely na topoiansky Artimex.
V januári 2001 bola výroba zastavená, 350 pracovníkov skonilo na ulici. Ponobanka dala ako verite na krajský súd žiados o vyhlásenie konkurzu. Ke prišla 14. marca do priestorov fabriky správkya konkurznej podstaty, akal ju šok. Všetko bolo zdevastované a rozkradnuté. Banka odhadla vzniknutú škodu na vyše 20 miliónov korún. Prípadu sa ujala polícia.
V tom ase už nebol majiteom obchodných podielov Barmigy spomínaný Artimex. „Ešte 19. ja-nuára 2001 ich poda zmluvy predal Patrikovi V. z Jelšoviec. Ten dnes tvrdí, že chcel vo fabrike rozbehnú výrobu, dokonca vraj našiel na internete zahraniného investora. Ke však zistil, že bol vyhlásený konkurz, podielov sa rýchle zbavil. Prvého marca ich previedol na Františka F. z Nitry. Obaja boli minulý pondelok obvinení z trestného inu poškodzovania veritea spolupáchatestvom,“ informoval nás vyšetrovate Okresného úradu justinej polície v Nitre.
Majetok zmizol
V období od januára do marca 2001 bolo poda zistení polície z areálu fabriky odvezené strojové aj kancelárske zariadenie, zmizli prenosné haly. o zostalo, bolo zniené. „Napríklad v kotolni zostali len staré železné rúry, chýbali kohútiky, vodovodné batérie, umývadlá aj záchodové misy. as bola roztrieskaná, as rozpredaná,“ konštatuje vyšetrovate.
A vyzeralo by to ešte horšie, keby 14. marca nenavštívila objekt na podnet správkyne konkurznej podstaty polícia. V poslednej chvíli totiž zabránila odvozu hliníkových plechov z demontovanej haly. „Mali skoni u nitrianskeho súkromného podnikatea, ktorý vykupuje farebné kovy. Dohodnutá cena bola 20 korún za kilogram. V podobnom duchu vypovedal aj František F. Uviedol, že ke prišiel vlani v marci spolu s Patrikom V. do areálu fabriky, nachádzali sa tam cudzí udia. Brali elektrické káble a istili ich od obalu, aby ich mohli preda do zberu,“ upresuje vyšetrovate.
Hnutený aj nehnutený majetok, ktorý sa nachádzal vo fabrike, mal pritom zabezpeova pohadávky Ponobanky. „V jej prospech ho založila ešte v roku 1999 Barmiga, ke si zobrala úver, aby mohla kúpi v dražbe obuvnícku fabriku.“
as strojov našli
as strojov na výrobu obuvi napokon polícia našla. Urobila prehliadky v štrnástich firmách, úspešná bola v ôsmich z nich. „Zaistili sme celkom 199 strojov. Najviac, až 108, sa nachádzalo v istej eseroke v Partizánskom. Niekoko sme objavili dokonca až vo Vekom Krtíši i Želovciach. as majiteov súkromných firiem priznala, že ich kúpila pod rukou za výhodnú sumu, niektorí predložili doklady.“
Jedni aj druhí však stroje získali bez súhlasu Ponobanky, preto ich museli odovzda, resp. sa dohodli a zaplatili za ne ešte raz – tentokrát už vlastníkovi.
Stroje sa odvážali za asistencie polície, ktorá to nemala vôbec jednoduché. udia totiž reagovali vemi búrlivo, mali obavy, že zostanú bez práce. Niektorí si dokonca ahli pod Aviu, ím chceli zabráni odvozu.
Objekty rekonštruujú
Poda informácií vyšetrovatea je dnes stále vlastníkom obchodných podielov Barmigy František F. Sám vraj hovorí, že za ne ni nezaplatil. Práve naopak, ešte mu prisúbili, že dostane 50-tisíc korún, ktorých sa však údajne nikdy nedokal. „Okrem toho tvrdí, že podpísal Patrikovi V. isté pokladniné doklady, dodacie listy a kancelárske papiere formátu A4. o sa s nimi stalo, nevie,“ povedali nám na polícii.
Vyšetrovanie prípadu alej pokrauje. i sa podarí nájs odpove na otázku, kto je v skutonosti za rozkradnutím obuvníckej fabriky, je však otázne. „Jeden z obvinených sa napríklad vo svojich výpovediach odvoláva na Viktora H. z Nitry. Ten však už vypoveda nemôže, vlani v januári zomrel pri autonehode.“
Pozemky a budovy fabriky, na ktoré mala záložné právo Ponobanka, boli na jar predané spolonosti Acergroup Machulince. „Sasti sme už objekty, ktoré sme kúpili v dezolátnom stave, zrekonštruovali. Pravdepodobne od januára sa tu budú vyrába v spolupráci s Francúzmi komponenty do automobilov. Zaiatkom roka tu možno zanú fungova aj alšie firmy, obuvnícka výroba však už obnovená nebude,“ povedal nám majite Acergroup Gabriel Horváth.
Predpokladá, že v zrekonštruovaných priestoroch nájde prácu asi dvesto udí.
Miriam Hojušová
