Nitrianski hasii boli jedinými Slovákmi, ktorí sa zúastnili svetovej súaže záchranárskych organizácií. Konala sa na prelome septembra a októbra v Prahe. Nitrania ukázali, ako vedia zachraova obete dopravných nehôd. Domov si priviezli dvadsiate miesto. Pri pohade na zoznam tridsiatky úastníkov to nie je na nováika súaže najhoršie. Konkurovali im družstvá z Vekej Británie, Austrálie, Kanady, Nového Zélandu, Španielska, Južnej Afriky, Kosova a iech. Práve vaka pražským hasiom sa Nitrania akcie zúastnili.
„Zaplatili za nás štartovné niekoko stoviek libier, zabezpeili nám ubytovanie, za o im patrí naše poakovanie,“ hovorí mjr. Dezider Erdélyi z Okresného riaditestva Hasiského a záchranného zboru v Nitre.
Výsledky v obálke
Medzi elitnými jednotkami záchranárov sa reprezentanti z niekdajšieho východného bloku objavili tento rok po prvýkrát. Víazstvo si napokon vybojovali Austrálania (získali 1268 bodov), druhí boli Angliania, tretie skonilo družstvo z Walesu. Ako sme už spomenuli, Nitrania boli dvadsiati - so ziskom 1080 bodov, Pražania osemnásti.
„Kto bol posledný, nevieme. Britskí organizátori totiž vyhlásili len prvých troch, ostatní dostali výsledok v zalepenej obálke. Nikto tak domov neodchádzal s hanbou,“ vysvetuje Erdélyi.
Šiesti nitrianski hasii (npor. Tibor Polonec, ppor. Jozef Fúska, ppor. Andrej Šmida, ppor. Juraj Pavel, ppor. Róbert Lámoš a práp. Tibor Lörinc) sa zhodujú, že bola súaž podstatne náronejšia, než na aké boli doteraz zvyknutí. Rozhodcovia z USA a Kanady však boli nielen prísni, ale aj korektní. Pri hodnotení si neváhali ahnú na zem i vopcha sa do zdemolovaného auta. Takáto „aknos“ sa vraj na domácich súažiach nevidí.
Poskladané ako užovky
Rozhodcovia sa zaujímali aj o to, ako záchranári poas akcie komunikovali s úastníkmi nehody, uväznenými v aute. Všetko im tlmoil prekladate. „Zachraované“ figurantky však našim hasiom nerozumeli, boli totiž Anglianky.
„V zdeformovanom vozidle, prevrátenom na bok i strechu, boli poskladané neraz v neuveritenej polohe - ako užovky. Najmä tá, ktorá merala 180 centimetrov. Dosta ju von nebolo jednoduché,“ spomína si Juraj Pavel. V prvej disciplíne bolo treba zachráni zranenú obe pomocou hydraulického zariadenia, v druhej sa použilo elektrické náradie. V tretej – rýchlostnej disciplíne – mali hasii na všetko len desa minút.
„Pred súažou sme boli izolovaní v obrovskom stane, kde sme sa pripravovali a vyberali si náradie. Organizátori zatia nasimulovali nehodu, ku ktorej nás potom priviezli,“ hovorí Erdélyi. Na deformácii áut si dali skutone záleža – použili na to špeciálnu techniku, aby všetko vyzeralo ako pri reálnej nehode. Medzi približne 130 znienými vozidlami prevažovali škodovky stovky a stodvadsiatky, objavilo sa i niekoko poských fiatov.
Uniformy si vymeni nemohli
V Prahe si nitrianski hasii po prvýkrát vyskúšali píly, ktoré fungujú na baterky. „Je to veká pomoc v prípade, ke sa havarované auto nachádza v nedostupnom teréne. Ak k nemu ideme s naším klasickým vyslobodzovacím zariadením, musia dvaja muži nies pohonnú jednotku. Preto plánujeme, že si spomínanú pílu na akumulátor zaobstaráme aj my.“
Skvalitni by sa mala tiež hasiská zásahová obuv. Zatia má nový špikový výrobok len šes príslušníkov zboru, ktorí sa zúastnili súaže. „Obuv chceme zakúpi do celého kraja, práve teraz sa robí výberové konanie. Ostatné asti výstroja spajú európsky štandard,“ tvrdí D. Erdélyi.
Kým niektorí zahraniní hasii si na súaži vymieali na pamiatku celé uniformy, naši len triká s emblémom. Uniformu by totiž potom museli plati zo svojho. Akurát Tibor Lörinc si priviezol prilbu z Nového Južného Walesu, ktorú zamenil za dvadsa rokov starú ochranu hlavy. Tá však bola z jeho vlastnej domácej zbierky.
Miriam Hojušová
