vého víkendu už tradične spojená s Októberfestom alebo ak chcete slávnosťami piva. Pre niekoho možno motív na nie každodenný výlet, no šéf Incaru Marián Ďurovkin dával pred piatkovým odchodom do Nemecka dokopy partiu aj či najmä preto, že v Mníchove sa hral futbal. Bayern hostil v sobotu VfL Bochum (4:1) a Olympijský štadión sa i napriek posledným nie príliš presvedčivým výkonom Ballacka a spol. zaplnil do posledného miestečka. Keď hlásateľ oznámil desať minút pred začiatkom zápasu „ausverkauft“, zavreli sa nepriedušne brány vypredaného štadióna. Stovky divákov, čo zostali vonku pred pokladňami, mali jednoducho smolu. Aký to kontrast s našou realitou. Byť jedným zo 63 tisíc divákov a vidieť v akcii Kahna, strelcov Elbera a Pizzara, či Zé Roberta, Kuffoura, Lizarazua alebo Scholla je zážitok, pre ktorý sa oplatilo merať dlhú štreku. Rovnako silný dojem ako hviezdy na trávniku však na slovenskú minivýpravu urobili aj Nemci v hľadisku. Na futbal si sem vyšli celé rodiny, klubové šály a vlajky boli súčasťou výstroja dospelých i malých šarvancov a čo bolo najdôležitejšie, nikto sa nebál o bezpečnosť. Diváci sa celý zápas bavili aj vďaka šikovnému hlásateľovi, k dispozícii mali na svetelnej tabuli aktuálny servis výsledkov z ostatných štadiónov a kto náhodou nezachytil niektorý z piatich gólov, mohol ich obdivovať v nespočetných opakovačkách. Začali sme slávnosťami pivami a pri nich aj skončíme. Nemci s litrovými krígľami Lövenbräu nám počas troch dní dokazovali na každom rohu, že
