ozvedie, Výkonná rada Územného spolku Slovenského erveného kríža Nitra pozvala aj funkcionárky spolku vo Vráboch na pracovnú cestu do Ženevy. Prekážkou bolo málo finanných prostriedkov, ale vaka pomoci Tibora Tótha, ktorý našiel sponzora, sa cesta uskutonila.
Odchod autobusu bol presný, ale zo strany štyridsajedna úastníkov zájazdu plný oakávania a možno aj obáv, ako cesta prebehne. Predsa len, väšina z nás má už o pár rôkov viac, ako je „stredná veková hranica“. Cesta, zaínajúca o piatej popoludní, prebiehala pokojne. Na colniciach nás nezdržali žiadne „akacie doby“, autobus oznaený erveným krížom bol uprednostnený. Ráno sme uvideli Švajiarsko. Privítalo nás pekne upravenou zeleou, v pozadí s konekmi Álp. Malebné Mesto Lasaunne, ktoré sme doobeda navštívili, je terasovite postavené na brehu jazera. V Olympijskom múzeu sme videli zaujímavé expozície od zaiatku dejín olympiád. Ženeva nás na rozdiel od predchádzajúcej zastávky privítala daždivým poasím. To nás neodradilo od prechádzky pri Ženevskom jazere, ktoré bolo nealeko nášho ubytovania. Program alšieho da zaal prijatím v sídle Medzinárodného výboru erveného kríža, založeného v roku 1863. Jeho zakladate, Henry Dunant povedal, že ervený kríž je „svetlom v tme“ a toto svetlo nech je zapálené všade tam, kde bude utrpenie, boles a nedôstojné podmienky pre život. ervený kríž je najväšou dobrovonou organizáciou na svete, má asi 230 miliónov lenov. Prijal nás J. Palkovi a jeho prednáška „Medzinárodné humanitárne správy“, prednesená perfektnou sloveninou i film o danej problematike nám dali vea hodnotných informácií, ktoré môžeme využi v praxi. V skratke sa nedajú opísa dojmy, ktoré sme mali pri prehliadke Múzea erveného kríža a polmesiaca. Obrovské priestory plné dokumentov, filmové zábery z vojen, koncentraných táborov, násilia. Na druhej strane rozširujúca sa pomoc erveného kríža, dobrovoných a neskôr profesionálnych pracovníkov, pôsobiacich a pomáhajúcich v tejto hrôze. Nezabudnutené dojmy, evokujúce otázku: „Preo toko násilia a obetí?“ Odpove sa hadá ažko – sná nám trochu pomôže aj návšteva sídla OSN v Ženeve a Paláca národov.
Oga Dudová
