0–roné jubileum zaatia výroby azbestocementových rúr v novom závode Rúrova Mlynárce, dnešnej Ferrenit, a.s. Nitra. Poda zachovalej kroniky sa datuje na 15. septembra 1952.
Rodinná firma
Azbestocementová výroba v Nitre má pôvod v bývalej firme Adolf Kramer a synovia, založenej v roku 1867 ako obchodná spolonos. Táto, na vtedajšie pomery prosperujúca spolonos, postavila v rokoch 1907 – 1911 na dnešnej Mostnej ulici závod na výrobu azbestocementovej maloformátovej krytiny. V tom ase bola továre premenovaná na „FERRENIT, továre na azbestocementovú bridlicu Kramer a synovia“. V roku 1948 po znárodnení firmy vznikli na jej pôde Azbestocementové závody n.p. Vznik nového závodu na výrobu azbestocementových rúr mal základ v povojnovej industrializácii Slovenska a jeho výstavba v Nitre mala podpori rozvoj zamestnanosti v našej typicky ponohospodárskej oblasti.
Výroba sa zaala
Základný kame nového závodu bol položený 11. marca 1949 v katastri obce Mlynárce na hranici s Lužiankami. Nosným objektom prvej etapy výstavby bola dvojloová hala. Po ukonení stavby a montáže prvého rúrového stroja Dalmíne bola prevádzka slávnostne otvorená 15. septembra 1952. V ten de už pracovalo v závode 37 pracovníkov. Po prekonaní poiatoných problémov spojených so zapracovaním obsluhy a tiež s technickými nedostatkami talianskeho stroja zaala výroba kanalizaných rúr. Neskôr pri rozširovaní závodu sa zaalo s výrobou struskocementových tvárnic a pripravovala sa montáž linky na výrobu azbestocementovej vlnitej krytiny. V tomto období mala práca manufaktúrny charakter, bola znane namáhavá s vekým podielom fyzickej práce.
Do Líbye aj Ekvádoru
V 60. až 70–tych rokoch boli v závode pristavené alšie výrobné objekty a namontované nové, na tú dobu moderné, linky na výrobu tlakových rúr, vlnitej krytiny a vekorozmerových rovných dosiek. Tento modernizaný program vo vekej miere odstránil náronú fyzickú prácu a vylepšil kvalitu výroby. V rokoch konjunktúry zamestnával závod spolu s výrobou v Nitre viac ako 700 pracovníkov. Roná produkcia vo výrobe tlakových a kanalizaných rúr predstavovala 1,2 milióna plánovacích bežných metrov a produkcia vlnitej krytiny a rovných dosiek viac ako 8,4 mil. m2. Podstatná as výroby vlnitej farebnej krytiny bola exportovaná do Holandska, Juhoslávie, Francúzska a Maarska a Líbye. Rovné dosky sa uplatnili na trhu v Holandsku a Belgicku. Zaujímavé boli dodávky tlakových rúr do Líbye a Ekvádoru. Svojou innosou sa závod v Mlynárciach zaradil medzi úspešne prosperujúce podniky v okrese Nitra a tiež i v rámci vtedajšej výrobnohospodárskej organizácie koncernu Cementární a vápeniek Slovenska so sídlom v Treníne. Po roku 1980 boli v závode realizované alšie investiné akcie, ako bola nová kotola, automatická linka na výrobu hrebenáov a posledná bola výstavba nového rúrového stroja.
Škodlivý azbest
V druhej polovici 90–tych rokov zaal v Amerike a v Európe pôsobi silný tlak na obmedzenie, resp. zastavenie výroby azbestocementových výrobkov. Dôvodom boli zistenia o zdravotných rizikách a škodlivosti azbestu na udské zdravie, ako aj možných karcinogénnych následkov pri spracovaní azbestu. Táto skutonos spôsobila postupný útlm azbestocementovej výroby a vyvolala potrebu urýchlenej konverzie na bezazbestovú vláknocementovú výrobu. Pre konverziu bolo rozhodujúce obdobie po roku 1992, kedy sa zaalo s výrobou bezazbestových rovných dosiek a hrebenáov.
V súkromných rukách
Po privatizácii v roku 1995 sa postupne znižovala už i predtým znane zredukovaná zamestnanos a až na ešte ojedinelé objednávky sa konila výroba rúr i azbestocementovej vlnitej krytiny. Polovica objektov bola odpredaná zahraninému investorovi. Dnešná firma Ferrenit, a.s. Nitra vlastní už iba jednu tretinu pôvodných budov a hnutených zariadení a v tomto roku, ke si pripomíname 50. výroie vzniku závodu, zamestnáva približne 110 udí. Tieto riepky spomienok uplynulej histórie možno vyznievajú ako nostalgia. Tých zopár žijúcich veteránov a pamätníkov však pri ítaní týchto riadkov ocení, že sa na spomienku v regionálnych novinách našiel priestor.
Bedrich Blödy
